Najväčším mozgom sú vybavené veľryby. Avšak rozmery samy o sebe nemajú veľa spoločného s inteligenciou, ktorá je skôr spojená s pomerom medzi rozmermi a váhou mozgu a rozmermi a váhou celého tela. Tento pomer je u ľudských bytostí veľmi priaznivý.
V mozgu je natlačených viac ako tri kilometre vlákien, ktoré spájajú mozgové bunky medzi sebou a s orgánmi. Ide o dendrity a axóny, pozdĺž ktorých prebiehajú elektrické vzruchy dôležité pre komunikáciu. Každý neurón má niekoľko dendritov, ale len jeden axón, ktorý môže byť dlhý až jeden meter.
Odhaduje sa, že ľudský mozog má 85 až 100 miliárd neurónov a milión miliárd synapsií. Neurogenéza, obnova mozgu, so sebou nesie rast niekoľkých stoviek neurónov denne. Nové neuróny sa začlenia do mozgu, bez toho, aby nejako narušili jeho fungovanie a jeho „identitu“.
Podobný mozog ako človek majú medúzy, len je oveľa menší. V skutočnosti ide skôr než o mozog o siete neurónov, ktoré prechádzajú ich telom. Impulzy, ktoré „cestujú“ po tejto sieti, sú podobné ako u človeka, ale rýchlosť impulzov je oveľa nižšia: sú miliónkrát pomalšie ako tie, ktoré prechádzajú telefónnym vedením.
Ak sa v dospelosti učíme nejaký cudzí jazyk, mení to mozog. Štúdia realizovaná na amerických študentoch, ktorí sa zdržiavali vo Švajčiarsku, ukázala, že ich učenie nemeckému jazyku sprevádzalo zvyšovanie rozmerov tej časti mozgovej kôry, kde sa spracováva reč.
Podľa jednej štúdie sa ukázalo, že londýnski taxikári majú oblasť hipokampu vyvinutejšie než vodiči autobusov v tom istom meste. Je to z toho dôvodu, že vodiči autobusov jazdia po vopred určenej trase, a tak u nich nie sú stimulované tie oblasti mozgu, ktoré sú spojené s orientáciou v prostredí. Naopak profesia taxikárov vyžaduje dobrú orientáciu, a tak je u nich oblasť hipokampu vyvinutejšia.
Mozog nie je „mäkký“, ale naopak dosť tuhý. Podľa neurovedcov možno jeho konzistenciu porovnávať s tofu.
Všeobecne sa predpokladá, že činnosť mozgu, ktorý nevyvíja žiadny pohyb, spotrebováva len málo energie, ale to je omyl. Naopak ide o veľmi náročnú aktivitu z hľadiska spotreby energie. Mozog spotrebuje viac než 20 percent glukózy v organizme a 20 percent kyslíka prítomného v krvi.