- Vírus je drobná nebunková častica tvorená iba bielkovinovým puzdrom, vnútri ktorého sa skrýva dedičná informácia vo forme DNA alebo RNA. Vírusy sú oveľa menšie ako baktérie. Medzi vedcami sa stále vedú spory o to, či považovať vírusy za živé organizmy. Majú síce vlastnú dedičnú informáciu ako iné živé organizmy a sú tiež schopné sa rozmnožovať, nič z toho však nedokážu bez hostiteľskej bunky, pretože nemajú žiadny vlastný metabolizmus ako zdroj energie. Vírusy sú tak niekde na pomedzí.
- O objave častíc ešte menších, než sú baktérie, prvýkrát informoval vo februári 1892 ruský botanik Dmitrij Ivanovskij. Stalo sa tak na mimoriadnom zasadaní Imperátorskej akadémie vied. Ivanovskij pri svojich výskumoch hľadal pôvodcu takzvaného mozaikového ochorenia tabaku. V žiadnej vzorke nákazlivej miazgy však nič nenašiel, až prehnal miazgu takzvaným bakteriálnym filtrom. Baktérie, ktoré bývajú niekoľkokrát väčšie, sa zachytili, filtrát mal byť tým pádom nenákazlivý. Keď ním ale bádateľ zalial zdravé rastliny tabaku, tak mozaikovú chorobu napriek tomu dostali. To dokazovalo existenciu ešte menších pôvodcov chorôb ako sú baktérie.
- Ešte pred koncom 19. storočia potom Holanďan Martinus Beijerinckem nazval neznámy infekčný činiteľ slovom vírus (latinsky jed).
- Podľa virológa Petra Hubáčka majú vírusy veľkosť pod rozlišovacou schopnosťou svetelného mikroskopu, ktorý mikrobiológovia bežne používajú na detekciu baktérií. Sú vidieť iba v mikroskope elektrónovom. Testovanie sa vykonáva molekulárne biologickými metódami. Pri nich sa vo vzorke detekujú príslušné nukleové kyseliny, či už RNA, alebo DNA. Známe vírusy sa v nich od seba výrazne líšia. Koronavírusy boli podľa mikrobiológa Petra Ježka popísané už v 60. rokoch a u ľudí sa vyskytuje podľa Ježka doteraz sedem známych koronavírusov.
- Vírusy spôsobujú množstvo chorôb, napríklad nádchu, rôzne druhy chrípok, žltačku, AIDS, osýpky, besnotu a ďalšie.
- Vírusové ochorenie sa nedá liečiť antibiotikami. Účinné je u niektorých chorôb, ktoré spôsobujú vírusy, očkovanie. Prvé očkovanie v modernom slova zmysle zaviedol britský lekár Edward Jenner, ktorý si všimol, že dojičky, ktoré sa nakazili kravskými kiahňami, boli odolné aj voči pravým kiahňam. Vyrobil účinné očkovanie a v máji 1796 úspešne vykonal na malom chlapcovi prvú aplikáciu. Jeho metóda bola nazvaná vakcináciou (Vacca je latinský výraz pre kravu) a rýchlo sa z Anglicka šírila do okolitého sveta. Ďalším priekopníkom v oblasti očkovania bol francúzsky vedec Louis Pasteur, ktorý v roku 1885 úspešne použil u mladého chlapca, ktorého pohrýzol pes, oslabený vírus besnoty ako očkovaciu látku.
- Medzinárodný výbor pre taxonómiu vírusov (ÍCTVA) uznal k júlu 2018 celkovo 4 958 druhov vírusov, radených do 846 rodov. Podľa americko-bangladéšskej štúdie, publikovanej v odbornom magazíne mBio, sú ale pozemské cicavce nositeľmi 320 000 doteraz neznámych vírusov, ktoré pre človeka predstavujú potenciálne riziko. Podľa štúdie kanadského Virology Curtisa Suttle sa napríklad na každý meter štvorcový každý deň ukladá viac ako 800 miliónov vírusov.
- Zaujímavosťou je, že približne osem percent ľudského genómu je vírusového pôvodu. Podľa objavu vedeckého tímu z Tuftsovej univerzity v Massachusetts z roku 2016 sa niektoré z nich podieľajú na vzniku nádorov alebo autoimunitných ochorení.
Lekári doteraz poznajú takmer 5 000 vírusov, státisíce sú ale neznáme
Čo je vírus? Kedy boli objavené?
Foto: SHUTTERSTOCK