Vedci z Centra spoločenských a psychologických vied SAV urobili medzi Slovákmi prieskum, ako sme na tom s vedeckým myslením a či nám vedecké myslenie v čase korony vie pomôcť.
„O nízkej vedeckej gramotnosti žiakov hovoria každoročne podpriemerné výsledky v medzinárodnom testovaní PISA. Ukázalo sa, že žiaci nechápu vedecké princípy, no majú dostatok samotných vedomostí. Aj tento moment nás podnietil pozrieť sa bližšie na to, ako vedecky myslíme v čase koronavírusu,“ povedala Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Vedci spustili dotazníkový prieskum začiatkom marca, kedy sa na Slovensku objavili prvé prípady ochorenia COVID-19.
„Z našich výskumov jednoznačne vyplýva, že vedecké myslenie nás chráni pred rôznymi nepodloženými presvedčeniami, ako sú konšpiračné teórie, pseudoveda či viera v paranormálne javy. Ukázalo sa, že ľudia s lepším vedeckým myslením majú menej konšpiračných teórií o vzniku, šírení a liečbe nového koronavírusu, ako aj menej konšpiračných teórií vo všeobecnosti. Tiež platí, že ľudia s lepším vedeckým myslením menej dôverujú alternatívnej medicíne,“ povedal Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
V tejto súvislosti venovali vedci výraznú pozornosť problematike očkovania.
„Neprekvapilo nás, že vedecky mysliaci ľudia mali aj pozitívnejšie postoje k očkovaniu. Ľudia s negatívnymi postojmi voči očkovaniu sa v našom prieskume vyjadrili, že sa nedali očkovať proti chrípke. Oveľa zaujímavejšie bolo, že čím mali ľudia negatívnejšie postoje voči očkovaniu, tým menšiu ochotu prejavili aj voči možnosti dať sa zaočkovať proti koronavírusu. Zdá sa teda, že ľudia, ktorí majú už vytvorené negatívne postoje voči očkovaniu, sú vo svojich postojoch – hoci iracionálnych – pomerne konzistentní,“ povedala Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
V závere štúdie vyjadrujú psychológovia nádej, že postoje k očkovaniu sa po prekonaní súčasnej krízy naozaj môžu zmeniť najmä preto, že sa momentálne cítime viac ohrození. V dotazníku sa totiž ľudia vyjadrili, že na ochotu dať sa zaočkovať vplývajú predovšetkým „horúce“ emočné faktory, ako je pocit ohrozenia či vnímanie rizika.