Choroby zabíjali už v praveku. Mor má ale v histórií nevídané postavenie

10.04.2020 00:10
zdroj Archiv mesta Bratislavy
Ilustračné foto. Autor:

Choroby človeka sú daňou za existenciu civilizácie. Množstvo chorôb sa objavilo práve po usadení sa pôvodných pravekých zberačov a lovcov a ich premene na roľníkov. Spolužitie so zvieratami zabezpečilo prenos patogénov.

Od hovädzieho dobytka to boli zárodky tuberkulózy, kiahní a osýpky – ako pozostatky dobytčieho moru. Od ošípaných a hydiny pochádzali chrípky, nádcha prešla na ľudí od koní. Mačky, psy, kačky, myši a krysy prenášajú na človeka napríklad baktérie salmonely, a zároveň voda znečistená ich výkalmi je zamorená cholerou, týfusom, hepatitídou, čiernym kašľom a záškrtom.

„Evolúcia spôsobila, že kým lovecké družiny dokázali týmto „civilizačným“ chorobám kvôli malej koncentrácii ľudí v rámci jednej družiny alebo kmeňa odolávať, usadení poľnohospodári, žijúci v trvalo osídlených sídlach v každodennom kontakte s hospodárskymi zvieratami, sa im už nedokázali vyhnúť. Tak sa už v raných societach objavujú epidémie, ktoré spôsobujú, že časť spoločnosti vďaka nim získala imunitu, no zároveň obchodnými kontaktmi či vojenskými ťaženiami boli zárodky prenášané do iných nedotknutých oblastí,“ povedala Diana Duchoňová z Historického ústavu SAV.

„Magnetom“ pre všetky patogény boli mestá, ktoré boli až do 19. storočia mimoriadne nezdravé pre život. Tým, že obyvateľstvo miest neustále potrebovalo doplňovať svoje počty prisťahovaním z vidieka, prichádzali noví ľudia bez nadobudnutej imunity a náchylní na ochorenia. Historička popisuje, že z obyvateľstva miest, ktoré dokázalo prežiť nájazdy rôznych epidémií, sa stávala podľa slov Roya Portera „imunologická elita“. Vzhľadom na svoj dosah na spoločnosť Európy si určité výnimočné postavenie, vďaka svojmu katastrofickému dopadu, získal mor.

Krysy boli súčasťou domácností

„Pôvodcom tejto choroby je bacil Yersinia pestis, ktorý žije v tráviacom trakte svojho hostiteľa, krysej blche, a tá na nosičovi nákazy, samotnej kryse ako takej. Krysy boli dlhodobo súčasťou ľudských domácností – v mestách, ktoré boli postihované viac ako vidiek, boli veľmi nízke hygienické pomery. Odpadky sa povaľovali voľne na uliciach, splašky sa vylievali na nespevné zablatené cesty a v úzkych dvoroch domov boli chlievy. Studne boli často vedľa septiku, remeselníci zase prispievali odpadom zo svojej pracovnej činnosti a také mäsiarske jatky uprostred mesta boli vítaním zhromaždiskom všetkých krýs z okolia,“ povedal Michal Duchoň z Archívu mesta Bratislavy.

Podľa Duchoňa sa bežne stávalo, že krysy behali po izbách, alebo aj po spiacich ľuďoch, ktorí, pretože posteľ bola v stredoveku luxusom, spávali na matracoch na zemi.

„Vši, blchy boli síce nevítanou, ale bežnou súčasťou každodennosti šľachtica, mešťana alebo sedliaka. Priebeh ochorenia a najmä rýchlosť šírenia a zomierania prekvapila aj samotných súčasníkov. Jeden kronikár napísal: „ľudia ráno vstávali, tešiac sa zdraviu a večer ich už odvážali na márach“. To zatriaslo aj stredovekým človekom, ktorý bol inak na všadeprítomnú smrť pripravený,“ povedal Michal Duchoň.

Morové epidémie zmenili podľa historikov celkovú mentalitu ľudstva, do ktorej vniesli koncept strachu z neočakávanej a neustále prítomnej smrti, pred ktorou nie je možný únik. V súvislosti s aktuálnou pandémiou koronavírusu je preto nesmierne dôležité pripomínať si tieto historické súvislosti.

Zdroj: SAV

#roľníci #patogény #mor #koronavírus #Covid-19 #civilizácia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku