Nová štúdia amerických odborníkov z T. H. Chan School of Public Health pri Harvardovej univerzite prvý raz ponúkajú jasnú súvislosť medzi tým, keď je organizmus dlhodobo vystavený znečisteniu a priebehom ochorenia.
Analýzou 3 080 ľudí v Spojených štátoch vedci zistili, že existuje spojitosť medzi miestami, kde je vo vzduchu väčšie množstvo miniatúrnych pevných prachových častíc známych ako PM2,5 (tzv. jemné častice), a vyššou mierou úmrtnosti v súvislosti s novým typom koronavírusu.
Jednoducho povedané, ľudia dlhodobo vystavení znečistenému ovzdušiu sú pri nákaze týmto vírusom zraniteľnejší, upozorňuje agentúra AP.
Určitú súvislosť medzi prachovými časticami v ovzduší a úmrtím či aspoň vážnejším priebehom COVID-19 mapujú odborníci už niekoľko týždňov.
Analýza z Harvardu je podľa denníka The New York Times prvou celoštátnou štúdiou, ktorá na základe štatistík ukazuje „veľké prekrývanie“ medzi úmrtiiami na COVID-19 a inými chorobami spojenými s tým, keď je organizmus vystavený prašnému prostrediu.
"Všetko nasvedčuje tomu, že dlhodobé vystavenie znečistenému ovzdušiu skutočne zvyšuje zraniteľnosť voči pôsobeniu vírusu SARS-CoV-2,” konštatujú autori štúdie.
A to aj keď sa zohľadnia iné faktory, ako je napríklad hustota obyvateľstva či fajčenie.
U toho, kto desaťročia žije vo veľmi znečistenom prostredí, je podľa vedcov o 15 percent vyššia pravdepodobnosť úmrtia v dôsledku nákazy koronavírusom ako u človeka, ktorý žije v prostredí, kde je v úhrne o jednu jednotku (jeden mikrogram na meter kubický) prachových častíc menej.
Štúdia napríklad tiež určila, že keby newyorský Manhattan znížil svoju priemernú hladinu prachových častíc o jeden mikrogram na meter kubický za posledných 20 rokov, štvrť by s najväčšou pravdepodobnosťou teraz hlásila približne o 250 úmrtí menej.
Existuje aj hypotéza, že by aj samotné šírenie koronavírusu mohlo súvisieť so znečistením ovzdušia.
K tomu, že by sa vírus SARS-CoV-2 mohol prenášať aj s pomocou prachových častíc, dospeli v marci talianski experti, keď sa snažili prísť na to, prečo sa vírus šíri oveľa rýchlejšie na severe Talianska – konkrétne v industrializovanej Pádskej nížine – ako v iných častiach krajiny.
Výskumníci zistili, že denné bilancie potvrdených prípadov nákazy na severe Talianska úzko súvisia s úrovňou znečistenia. Hypotéza talianskych expertov sa prikláňa k vysvetleniu, že pevné častice v ovzduší môžu vírus prenášať na svojom povrchu. V Pádskej nížine je týchto častíc podstatne viac ako vo zvyšku krajiny.
Ponúka sa ale aj iné vysvetlenie tejto korelácie, napríklad také, že vysoká koncentrácia prachových častíc v ovzduší zvyšuje náchylnosť k chorobám.