Vyvinul ju tím vedcov z Bristolskej univerzity. Metódu, o ktorej informovali v magazíne Nature, už použili na datovanie keramiky starej až do osemtisíc rokov z rôznych lokalít v Británii, Európe a Afrike.
Archeológovia využívajú keramiku na datovanie nálezísk už viac ako sto rokov, pričom od čias Rímskej ríše je toto datovanie pomerne presné. V prípade starších lokalít, napríklad pravekých nálezísk včasných neolitických poľnohospodárov, je však datovanie zložitejšie, pretože keramika je menej osobitá a nie sú tam ani žiadne mince či historické záznamy, ktoré by dali nálezom kontext.
Tu našla využitie rádiokarbónová metóda datovania, známa aj ako uhlíková metóda C14. Archeológovia tak museli v snahe zistiť vek náleziska najprv s pomocou rádiokarbónového datovania určiť vek kostí alebo iných organických materiálov, ktoré našli spolu s keramikou. Najpresnejšie datovanie by však prinieslo datovanie samotnej keramiky, čo sa podarilo vedcom z univerzity v Bristole.
Využívajú pritom mastné kyseliny, ktoré sa v keramike zachovali po príprave jedál. „Dokázať priamo datovať archeologické nádoby je jedným zo "svätých Grálov“ archeológie. Táto nová metóda vychádza z nápadu, ktorý som dostal už pred viac ako 20 rokmi a teraz dovoľuje komunite lepšie rozumieť kľúčovým archeologickým náleziskám po celom svete," priblížil vedúci tímu Richard Evershed s tým, že sa im podarilo metódu vypracovať po niekoľkých pokusoch, no definitívne ju rozlúskli, až keď spustili vlastné pracovisko na rádiokarbónové datovanie.