Zistil to medzinárodný tím vedcov, ktorý tvrdí, že obyvatelia si upravovali územia divokej Amazónie, vytvorili tisíce umelých ostrovov a pestovali tekvice, maniok alebo kukuricu.
Odborníci predtým našli dôkazy o tom, že plodiny pestovali v tomto období na štyroch miestach na Zemi. V Číne to bola ryža, na Blízkom východe obilniny, v Strednej Amerike a Mexiku kukurica a v Andách zemiaky a mrlík. Teraz k nim však pridali piaty región, ktorým sa stal Llanos de Moxos na juhozápade Amazónie. Táto oblasť je prevažne savanou, no nachádzajú sa na nej vyvýšené plochy s pôdou, kde v súčasnosti rastú stromy.
Určité obdobie roka sú tieto oblasti zaplavené, no „ostrovy so stromami“ ležia nad hladinou vody. Ľudia tam vytvorili približne 4700 takýchto ostrovov. Vedci preskúmali zhruba 30 z nich s cieľom zistiť, či tam aj niečo pestovali. Objavili malé častice kremeňa nazývané fytolity, ktoré sa tvoria vo vnútri buniek rastlín. Tvar týchto častíc sa mení v závislosti od toho, z akej rastliny pochádzajú. Podarilo sa im teda získať dôkazy o tom, že tam pred 10 350 rokmi pestovali maniok, pred 10 250 rokmi tekvicu a pred 6 850 rokmi kukuricu.
„Je to naozaj prekvapivé. Toto je Amazónia, pred niekoľkými rokmi sme si mysleli, že je tu panenský prales, nedotknuté prostredie. Teraz sme našli dôkazy o tom, že tam pred 10 500 rokmi žili ľudia a že sa venovali kultivácii,“ vyjadril sa vedúci projektu Umberto Lombardo zo švajčiarskej Univerzity v Berne.
Tamojší obyvatelia zrejme konzumovali aj sladké zemiaky, arašidy, ryby alebo veľké bylinožravce. Vedci tvrdia, že ich štúdia je ďalším príkladom globálneho dopadu environmentálnych zmien v dôsledku otepľovania Zeme na konci poslednej doby ľadovej.
„Je na tom zaujímavé, že máme ďalší dôkaz o tom, že domestikácia sa začala na začiatku holocénu, keď tu nastala zmena klímy po skončení doby ľadovej,“ uviedol Lombardo a dodal, že ľudia po celom svete sa začali venovať kultivácii približne v rovnakom období.