Naznačuje to nový výskum amerických vedcov, ktorého výsledky vyšli v odbornom časopise Radiology.
Dlhodobé misie astronautov na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) okrem iného slúžia na to, aby vedci mohli pochopiť, ako pobyt vo vesmíre ovplyvňuje ľudské telo. Tieto poznatky pomáhajú napríklad americkému Národnému úradu pre letectvo a vesmír (NASA) pripraviť sa na ešte dlhšie misie, ako je napríklad program Artemis, v rámci ktorého plánuje vyslať do roku 2024 ľudí na Mesiac a neskôr aj na Mars. Astronauti, ktorí sa zúčastňujú na takýchto vesmírnych letoch, sa však napríklad sťažujú na takzvaný neuro-okulárny syndróm súvisiaci s vesmírny letom (spaceflight-associated neuro-ocular syndrome, SANS).
Neprítomnosť gravitácie spôsobuje prúdenie krvi viac do hlavy, ako do dolných končatín, čo vytvára väčší tlak na mozog a spôsobuje to problémy so zrakom. Po návrate na Zem vyšetrenia astronautov odhalili opuch optického nervu, ktorý spája oko a mozog, krvácanie sietnice, biele škvrny na sietnici a ďalšie zmeny v štruktúre oka.
Na spomínanej štúdii sa zúčastnilo jedenásť astronautov, z toho desať mužov a jedna žena. Pred odletom, jeden deň po návrate a následne niekoľkokrát v priebehu roka podstúpili magnetickú rezonanciu mozgu. Piati z astronautov mali predošlé skúsenosti s letmi do vesmíru, zvyšní vôbec, uvádza sa v štúdii s tým, že v priemere strávili vo vesmíre do 171 dní.
Vedci zistili, že objem mozgu a mozgovomiechového moku sa u astronautov zväčšil o dve percentá. Toto zväčšenie pritom u nich zostalo aj rok po ich lete do vesmíru, na základe čoho výskumníci usúdili, že daná zmena je trvalá. „Identifikovali sme, čo ešte pred nami nikto neidentifikoval, že v mozgovej bielej hmote od obdobia pred letom a po lete dochádza k výraznému zväčšeniu objemu. V skutočnosti je expanzia bielej hmoty zodpovedná za najväčší nárast kombinovaného objemu mozgu a mozgovomiechového moku po lete,“ vysvetlil Larry A. Kramer z University of Texas Health Science Center v Houstone, ktorého citovala televízia CNN.
U šiestich astronautov si tiež všimli znaky deformácie hypofýzy, ako napríklad jej zmenšenie, čo je zrejme výsledkom reakcie na tlak vo vnútri lebky. Skúmanie astronautov po vesmírnych letoch tiež ukázalo, že sa zväčšil aj objem bočných komôr v ich mozgoch, čo je porovnateľné s pacientmi, ktorí absolvovali dlhé obdobia pokoja na lôžku. Okrem toho sa tiež u nich zvýšila rýchlosť prúdenia mozgomiechového moku cez kanál, ktorý spája všetky štyri mozgové komory, čo je zase porovnateľné s pacientmi s hydrocefalom. Pacienti s týmto ochorením môžu mať demenciu, problémy s chôdzou či kontrolou močového mechúra, to však zatiaľ vedci s astronautmi nespájajú.
Podľa vedeckého tímu je potrebný ďalší výskum, keďže ich okrem iného limitoval aj malý počet zúčastnených astronautov. „Ak budeme môcť lepšie pochopiť mechanizmy, ktoré spôsobujú zväčšenie (mozgových) komôr u astronautov, a vyvinúť vhodné protiopatrenia, možno by niektoré z týchto objavov mohli pomôcť pacientom s normotenzným hydrocefalom a ďalšími spriaznenými poruchami,“ vyjadril sa Kramer.
Vedci už pracujú na vhodných protiopatreniach proti zmene prúdenia tekutín a tlaku v hlave. Medzi nimi je napríklad oblek, ktorý by bol na vesmírnej stanici a s pomocou tlaku by priviedol telové tekutiny aj naspäť do dolných končatín, či centrifúga vytvárajúca umelú gravitáciu.