Ako sa rozprávať s deťmi o koronavíruse?

Keďže už od začiatku pandémie v Európe ubehlo dosť času a zároveň je to už viac ako mesiac, čo sú zavreté školy a škôlky, väčšina rodičov si už prešla vysvetľovaním, čo sa to vlastne deje a ako budeme ďalej fungovať. Kto si touto fázou ešte neprešiel alebo len tak narýchlo, je naozaj prínosné to teraz napraviť.

26.04.2020 07:59
mama, deti, rodina, Vianoce, pečenie Foto:
Ilustračné foto.
debata (3)

Hovoriť o celom probléme a pocitoch – strachu, ale aj iných – u detí (a aj dospelých) je veľmi dôležité, lebo neoslovené určite samé nezmiznú, skôr môžu časom narásť do skoro nezvládnuteľných rozmerov.

Na internete je možné nájsť množstvo návodov a dobrých rád. Niektoré sú podrobnejšie, iné stručné, niektoré hovoria len o epidemiologických opatreniach, iné aj o psychológii, niektoré sú presne zamerané na naše podmienky, iné sú preložené zo zahraničných zdrojov a tak úplne „nesedia“. Záleží tiež na tom, kto je autorkou alebo autorom – pedagóg bude mať inú perspektívu než psychologička. A sú odporúčania výsledkom skúseností z klinickej psychologickej praxe alebo vychádzajú z výsledkov výskumov? Pre rodičov je to trochu aj cvičenie mediálnej gramotnosti, keď sa oplatí zamyslieť sa aj nad serióznosťou a zdrojmi textu, a zámermi autorov.

Podložené výskumami, citlivé, presne pre našu situáciu

Z dostupných zdrojov, ktoré vznikli na Slovensku a sú zamerané priamo na našu situáciu (čiže napríklad sa zameriavajú skôr na zvládanie zmien, obmedzení a karantény než na traumu zo straty blízkych osôb), je iste hodný pozornosti blog na stránkach Psychológia pre milujúcich rodičov. Autorkami sú psychologičky a mamy malých detí, ktoré sa zároveň už roky venujú výskumom v psychológii dieťaťa a formulujú odporúčania založené na výsledkoch medzinárodných výskumov.

Napríklad pri „informovaní“ detí o víruse odporúčajú najprv sa ich spýtať, čo vedia a čo si myslia, a až potom im poskytnúť informácie primerané veku. Bez prikrášľovania a zľahčovania, ale aj bez prílišných detailov. Na tie sa deti môžu samy spýtať, ak by chceli vedieť viac.

Čo sa týka detského strachu, odporúčajú, hlavne s ním rátať. Prakticky to znamená pýtať sa detí, či a čoho sa boja, a vysvetliť im, prečo sa správame netypicky (napríklad nakupujeme potraviny do zásoby), a čo znamenajú tie čísla v správach (alebo tie správy rovno vypnúť). Dodávam, že pri takejto debate možno spomenúť, že aj my dospelí sa niekedy bojíme, že strach nie je zlý sám o sebe, že potlačiť ho veľmi nejde, ale lepšie je o ňom hovoriť nahlas. Potom je možné aj niečo dovysvetliť, aj sa vzájomne podporiť a možno práve tým sa strach zmenší. Určite je zlý nápad snažiť sa zatajiť pred deťmi, ak sme sami úzkostní. Deti to aj tak vycítia, ostanú so svojimi pocitmi samy, a ešte sa aj naučia do života postoj, že cítiť strach je tabu.

Na blogu je aj podrobný článok o dobrom fungovaní doma v rámci obmedzení stretávania sa a mnoho ďalších článkov, už nie špecificky k tejto situácii, ale k výchove, ktorá dieťa aj rodiča rozvíja a zároveň im uľahčuje každodenný život.

Rozprávky o víruse

Spomínaná forma vysvetlenia primeraná veku môže byť aj cez žáner určený priamo deťom, čiže cez rozprávku. Alebo cez kreslenie, vymaľovávanie a podobné aktivity, ktoré deti majú rady. V tomto už tiež možno nájsť dobré zdroje, šíria ich aj mnohé školy cez svoje webové stránky.

Pre menšie deti je určená napríklad maľovanka a príbeh Ako zvíťaziť nad drakom Koronom, ktorý vznikol pod odbornou záštitou Katedry psychológie Pedagogickej fakulty Masarykovy Univerzity v Brne. Okrem vysvetlení a mnohých aktivít (po vytlačení) zdôrazňuje spoločnú snahu a potrebu spolupráce jednotlivcov. Materiál existuje vo viacerých jazykových mutáciách, takže by sa dal využiť aj pri učení cudzích jazykov.

Českého pôvodu je dlhšia rozprávka určená pre staršie deti O zlom drakovi Koroňákovi a ako ho všetci spoločne porazili. S témou pracuje kreatívne a humorne, vrátane opisovania nových dekrétov a nariadení každý deň, ktoré pletú aj dospelých, hlavnými hrdinami sú súrodenci, s ktorými sa deti môžu identifikovať a možno tak navodiť diskusiu o tom, čo môže robiť konkrétne dieťa, aby pomohlo.

Multikultúrny rozmer

Multikultúrny rozmer má materiál, ktorý pripravila špeciálna komisia OSN (Inter-Agency Standing Committee Reference Group on Mental Health and Psychosocial Support in Emergency Settings – IASC MHPSS RG) na základe rozhovorov s deťmi a rodičmi zo 104 krajín o tom, čo im pomáha zvládať situáciu s pandémiou. Nádherne ilustrovaný príbeh s názvom My Hero is You je opäť prístupný v mnohých jazykoch, aj keď v slovenčine zatiaľ nie. Jazykovo zdatní rodičia ho môžu spolu s deťmi čítať v angličtine alebo inom jazyku, prípadne si potom v druhom kole stiahnuť a prezerať verziu napríklad v arabčine či čínštine a využiť to aj na debatu o rôznych písmach a kultúrach.

Dievčatko Sara, ktoré je hlavnou hrdinkou príbehu, sa stretáva s deťmi z rôznych krajín a kontextov, vidno to aj na tom, čo majú oblečené, ako vyzerajú, ako bývajú a podobne. Prínosná je aj konkrétna technika zvládania stresu a úzkosti, ktorá sa bežne používa v psychoterapii, a ktorú útla knižka vysvetľuje – podrobná imaginácia bezpečného miesta, kde sa možno upokojiť a načerpať nové sily.

Nasledujúce fázy po viac ako mesiaci doma

Aj keď rodičia úspešne zvládli úlohu, rozprávať sa s deťmi a nenechať ich v zneisťujúcej situácii samé (často v mylnej predstave, že deti si hlavne užívajú prázdniny od školy, a strach a neistotu dospelých, šíriacu sa často aj médiami, nevnímajú), situácia je zas iná po skoro mesiaci doma.

Možno si to treba všetko prebrať znova a otvorene hovoriť, ako sa máme – my všetci, dospelí aj deti – s každodennými obmedzeniami bežného života, ktoré pretrvávajú. A ako sa naše pocity menia v čase a čo s tým robíme. Možno sa tiež členovia rodiny odlišujú v tom, ako berú pandémiu vážne.

Navyše, keďže v našej krajine zatiaľ počty nakazených ani mŕtvych nestúpajú nijako dramaticky, je možné, že príde určitá demotivácia všetky nariadenia dodržiavať. S dlhším obdobím platnosti sa totiž fyzická izolácia domácností stáva omnoho ťažšie „stráviteľnou“, zároveň mnohí si už zažili, že malé porušenia nepriniesli bezprostredné negatívne dôsledky. Treba sa teda jasne dohodnúť, čo treba dodržiavať, ako sa v rodinách bude fungovať a do dohadovania prizvať aj deti. Výskumy totiž ukazujú, že ľudia sú viac motivovaní dodržiavať pravidlá, na ktorých sa definovaní podieľali, než také, ktoré im proste boli prikázané. Možno je to aj cesta k väčšiemu uvedomeniu si, ako demokraticky doma fungujeme, a k hľadaniu a testovaniu lepších modelov do budúcna.

Ďalšie možnosti sa otvárajú aj pri reagovaní na otázky detí. Možno im už je jasné, ako si majú správne umývať ruky, ale zrazu sa spýtajú, ako presne vírusy ohrozujú človeka, ako sa rozmnožujú, resp. ako proti chorobám fungujú lieky a prečo na vírus lieky nemáme. A tu je šanca pozrieť si spolu hoci vzdelávacie videá na platforme www.youtube.com, nachádza sa ich tam neuveriteľné a kvalitné množstvo. Rodičia si môžu občerstviť vedomosti zo školy, resp. možno aj zistiť, kam sa veda odvtedy pohla, deti sa okrem iného naučia, že aj dospelí, keď nevedia, idú si informácie nájsť. A zasa je tu príležitosť hovoriť s nimi o tom, ako vieme, ktoré video je seriózne, a ktoré prípadne šíri neoverené informácie a ako také ho aj treba brať.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #deti #rodičia #pandémia #koronavírus