„V predchádzajúcom výskume sa ukázalo, že až 32,5 % ľudí sa nachádzalo v skupine s najnižšou dôverou voči vede (čiže s najvyššími anti-vedeckými postojmi), kým tých, čo majú najpozitívnejšie postoje k vede bolo len 7,7 %. Spolu až dve tretiny ľudí (68,9 %) mali skôr anti-vedecké postoje. Dnes vidíme, že už len 25,1 % patrí do kategórie s najnižšou dôverou voči vede, a ešte oveľa viac stúplo percento ľudí v kategórii s najvyššou dôverou voči vede – z 7,7 z roku 2017 na 16,8 % teraz,“ porovnáva výsledky Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Vedecká gramotnosť má tri dôležité zložky: jednou zložkou sú samotné vedomosti, poznatky o vede; druhou zložkou je schopnosť na základe poznatkov vyvodzovať závery a vyhodnocovať dôkazy (tzv. vedecké myslenie) a treťou zložkou je pochopenie toho, ako veda funguje, čo sa odráža aj v postojoch voči vede. V porovnaní s rokom 2017 dokázali teraz ľudia odpovedať v priemere o pol boda lepšie na otázky týkajúce sa všeobecného vedeckého rozhľadu.
„Pri dôkladnejšej analýze sa ukázalo, že nárast v skutočnosti nastal len vďaka jednej otázke – „Antibiotiká zabíjajú vírusy aj baktérie.“ V porovnaní so 46 % ľudí, ktorí na ňu odpovedali správne v roku 2017, dnes na ňu správne odpovedalo až 75 % ľudí. Zdá sa teda, že súčasná situácia pomohla ľuďom pochopiť rozdiel medzi vírusovými a bakteriálnymi ochoreniami. Na druhej strane, ako vidno aj z našich dát, viac poznatkov nejde nevyhnutne ruka v ruku s väčšou schopnosťou kriticky interpretovať vedecké dôkazy,“ povedala Jana Bašnákováz Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Aj keď je podľa psychológov opatrný optimizmus na mieste, treba mať na pamäti aj to, že súčasný výskum zachytil situáciu na začiatku koronakrízy.
„Oveľa dôležitejšie bude, aby sa tento trend udržal. Netreba zabúdať aj na to, že dve tretiny ľudí majú stále skôr podozrievavý postoj k vede ako spoľahlivému nástroju na získavanie poznania a keď si majú vybrať medzi zdravým „sedliackym“ rozumom a tým, čo hovorí veda, priklonia sa skôr k svojej intuícii,“ povedala Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
„Keďže mnoho konceptov je kontraintuitívnych – ako napríklad pravdepodobnosť či riziko – nedá sa spoliehať len na to, že ľudia sú teraz ochotnejší počúvať, čo vedci zistili, ale je potrebné tieto zistenia aj vysvetľovať. V tomto zmysle sa dá súčasná kríza vidieť ako príležitosť zlepšiť vedecké myslenie ľudí,“ dodal na záver Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.