Tvrdí to popredný americký vedec Thomas Lovejoy a dodáva: „Toto nie je pomsta prírody. To sme si urobili sami,“ napísal The Guardian.
Vedci objavujú dva až štyri nové vírusy ročne, ktoré vzniknú ako dôsledok ľudského prenikania do sveta prírody. A ktorýkoľvek z týchto vírusov sa môže zmeniť na pandémiu, uviedol Lovejoy, ktorý v 80. rokoch 20. storočia vytvoril termín „biologická diverzita“.
„Táto pandémia je následkom nášho vytrvalého a neprimeraného prenikania do prírody, a rozsiahlych trhov s voľne žijúcimi zvieratami v južnej Ázii a v Afrike. Je zjavné, že bolo len otázkou času, než sa niečo podobné stane,“ dodal Lovejoy, ktorý prednáša ekológiu na Univerzite Georgea Masona.
V Ázii a Afrike sú bežné trhy, kde sa predávajú živé zvieratá – ako chované, tak voľne žijúce – spoločne s čerstvým ovocím, zeleninou a rybami, často v značne nehygienických podmienkach. Tieto trhovisko zaisťujú potravu stovkám miliónov ľudí. Predpokladá sa, že podobný trh v čínskom Wu-chane, kde sa predávali živé zvieratá vrátane líšok, krýs, veveričiek, vlčích mláďat a mlokov, bol zdrojom nákazy koronavírusu.
Podľa Lovejoya by sa podstatne znížilo riziko prenosu nákazy, ak by na týchto trhoviskách boli oddelené domáce zvieratá od voľne žijúcich, pretože vírusy by mali k dispozícii menej nových druhov, na ktoré by sa mohli preniesť. „Je dôležité znížiť pravdepodobnosť podobného prenosu. V mnohých ohľadoch by bolo najlepšie podobné trhy úplne zrušiť, ale to by len posilnilo čierny trh, s ktorým by bolo oveľa ťažšie sa vysporiadať,“ uviedol.
Pandémie bude v tomto roku stáť podľa Svetového ekonomického fóra globálnu ekonomiku bilión dolárov. Najtvrdší dopad bude mať na najzraniteľnejšie komunity – a stratiť sa môže takmer polovica všetkých pracovných miest v Afrike. „Toto nie je pomsta prírody, to sme si urobili sami. Riešením je prijať oveľa uctivejší prístup k prírode, čo zahŕňa aj vysporiadanie sa s klimatickými zmenami a všetkým ostatným,“ povedal Lovejoy.
Niet pochýb o tom, že je potrebné prijať naliehavé kroky proti obchodu s voľne žijúcimi zvieratami, uviedla Amy Dickmanová, biologička z Oxfordskej univerzity špecializujúca sa na ochranu prírody. Napriek tomu ju znepokojili výzvy k úplnému zákazu obchodu s divokými zvieratami a je tiež jedným z viac ako 250 signatárov otvoreného listu Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) a Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), podľa ktorého musí každá zmena prispieť k existenčným istotám najzraniteľnejších ľudí na svete, a nie ich o ne pripraviť. Prežitie mnohých z týchto ľudí závisí práve na zdrojoch z prírody.