Prevratný objav umelého života by mohol ľuďom pomôcť v hľadaní nových palív, spôsobov čistenia kontaminovanej vody alebo v rýchlejšej výrobe vakcín. Má ale aj svojich kritikov, ktorí vidia v syntetických organizmoch nebezpečenstvo.
Americkí vedci vedení doktorom Craigom Venterom zostavili podľa médií genetický softvér a transplantovali ho do hostiteľskej bunky. Výsledný mikrób vyzeral a tiež sa správal ako druh prirodzený.
Podľa riaditeľa Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied ČR Václava Hořejšího vytvoril americký tím umelé vlákno DNA (chromozóm), na ktorom je napísaná genetická informácia pre jednu z najjednoduchších baktérií. Vlákno sa skladá z milióna genetických písmen, nukleotidov, ktoré kódujú proteíny, ktoré bunka vyrába. „Vytvoriť niečo také je technicky veľký problém, pretože DNA je lámavá a pracovať s tak dlhým kusom DNA je veľmi ťažké,“ ocenil prácu kolegov z USA.
Mnohí odborníci ale vidia v syntetických organizmoch nebezpečenstvo. Helen Wallaceová z britskej organizácie monitorujúcej genetické technológie Genewatch povedala, že „ak vypustíme do prostredia nové organizmy, môžeme napáchať viac škody ako úžitku“. Venter podľa nej záporné stránky svojho objavu bagatelizuje.