Podobne ako v prípade koronavírusu ide o jednovláknový RNA vírus. Pri jeho objave bol v africkej Etiópii aj český tím z Ústavu biológie stavovcov AV ČR. Výsledky výskumu, na ktorom českí vedci spolupracovali s ruskými kolegami, publikoval prestížny časopis Journal of vertebrae Biology.
Na prvý pohľad vyzerá krysa mnohobradavková (Mastomys natalensis) ako neškodný hlodavec. V subsaharskej Afrike však tento tvor, ktorý svoje pomenovanie získal podľa početných mliečnych žliaz na spodnej strane tela, príliš populárny nie je. Patrí totiž medzi najväčších tamojších poľnohospodárskych škodcov. Navyše sa neblaho preslávil aj ako významný prenášač chorôb, napríklad leptospirózy, moru alebo leishmaniózy.
Počas svojho vývoja sa tento druh krýs rozdelil na šesť línií, ktoré žijú naprieč subsaharskou Afrikou. Doteraz sa vedelo, že zástupcovia piatich z nich sú hostiteľmi aspoň jedného z mammarenavírusov. Patrí medzi ne aj vírus Lassa, ktorý spôsobuje rovnomennú krvácavú horúčku, ktorá si ročne vyžiada viac ako päť tisíc ľudských životov.
Vedci z Ústavu biológie stavovcov AV ČR teraz v spolupráci s kolegami zo Severtsovovho Inštitútu Ruskej akadémie vied prišli na to, že hostiteľmi mammarenavírursov sú aj krysy spadajúce do šiestej línie.
„Na základe fylogenetických analýz, pri ktorých sa porovnávajú celé genómy príbuzných vírusov sme dokázali, že ide o nový druh vírusu,“ vysvetľuje Joëlle Gouy de Bellocqová, ktorá sa výskumu drobných afrických hlodavcov venuje už viac ako dvanásť rokov.
Výskumníci vírus pomenovali podľa lokality výskytu Dhatu Welel. „Okrem krysy mnohobradavkovitej sme ho ale prekvapivo detekovali aj u jednej krysy rodu Mastomys awashensis z Awashského údolia,“ dopĺňa vedkyňa.
Teraz sa preto tím pokúsi zistiť, či novo objavený vírus bežne hosťuje na oboch druhoch krýs alebo je jeho výskyt pri rode Mastomys aweshensis iba dôkazom schopnosti vírusu preskočiť na iného hostiteľa. Predchádzajúci výskum iných afrických mammarenavírusov pritom výmenu patogénov medzi krysami z odlišných oblastí nepreukáznal.
Veda pozná len zlomok vírusov
Novo objavený vírus patrí, rovnako ako koronavírusm medzi jednovláknové RNA vírusy. Tým však jeho podobnosť s pôvodcom súčasnej pandémie končí. „Dhatu Welel nie je zoonotický vírus. Jeho prenos na človeka je teda nepravdepodobný a ľudstvo by ohroziť nemal,“ hovorí Joëlle Gouy de Bellocqová.
Objav nového vírusu podľa nej nie je vo vedeckom svete ničím výnimočným. Podľa štúdie publikovanej v roku 2018 v časopise Science totiž stále zostáva objaviť asi 1,67 milióna vírusov cicavcov a vtákov, čo je 99 percent všetkých vírusov na planéte. Polovica z nich pritom môže mať zoonotický potenciál, môžu sa teda začať prenášať aj zo zvierat na ľudí alebo potom z človeka na človeka.
„Globalizácia a nezodpovedné správanie ľudí, ktorí narušujú nedotknuté prírodné areály, pravdepodobne povedú k ďalším pandémiám spôsobenými infekciami prenesenými zo zvierat na ľudí, ako tomu bolo v prípade koronavírusu,“ zdôrazňuje de Bellocqová.
Systematické hľadanie skrytých hrozieb v podobe nových vírusov a výskum potenciálu ich prenosu na človeka preto podľa nej patrí medzi hlavné výzvy virológov po celom svete.
Zdroj: Radka Římanová, Divízia vonkajších vzťahov SSC AV ČR, v spolupráci s Alenou Fornůskovou, Ústav biológie stavovcov AV ČR