Najväčší vplyv na jeho kondíciu má strava a životný štýl, konštatovala predsedníčka Českej mikrobiómovej spoločnosti Helena Tlaskalová-Hogenová.
„Kým svoj vlastný genóm ovplyvniť nemôžeme, tak mikrobióm ovplyvniť možno tým ako žijeme a ako sa správame, a tým ovplyvníme aj svoje celkové zdravie,“ povedala Tlaskalová-Hogenová z Mikrobiologického ústavu Akadémie vied Českej republiky, ktorá sa zaoberá mikrobiológiou a imunológiou. Dodala, že aktuálne výskumy vedcov sa zameriavajú najmä na hľadanie ciest, ako ovplyvnením zloženia mikrobiómu liečiť niektoré choroby a predchádzať im.
Mikrobióm ovplyvňuje popri imunite človeka tiež zažívanie, duševné zdravie, spánok aj stav kože. Má vplyv na funkciu pečene, vie neutralizovať toxíny a ovplyvňuje citlivosť na inzulín či ukladanie tukov. Podľa riaditeľa Národného ústavu duševného zdravia Cyrila Höschla môže existovať súvislosť aj medzi stavom mikrobiómu a vznikom niektorých psychických chorôb ako sú úzkostné poruchy, poruchy príjmu potravy alebo depresie.
Zásadný vplyv na zloženie a funkciu mikrobiómu má životný štýl jedinca a životné prostredie, v ktorom žije. Ďalšími faktormi, ktoré stav ľudského organizmu ovplyvňujú, sú vek, genetika či stres.
Nevhodným životným štýlom a nevyváženou stravou sa mikrobióm v tele ničí, uviedla Petra Viedenská z Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Dysbalancia, vyvolaná napríklad užívaním antibiotík, pesticídov alebo čistiacich prostriedkov, môže podľa Viedenskej viesť k neurologickým ochoreniam, metabolickým poruchám či poruchám imunity, môže negatívne ovplyvniť plodnosť či súvisieť so vzniknutými onkologickými ochoreniami.