Jej výsledky citoval virológ Ivan Hirsch z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej.
„Štúdia z USA využila to, že tam najprv nerobili nič, potom zaviedli sociálny dištanc a potom niekde rúška,“ vysvetlil Hirsch. Infekcia v štátoch podľa neho pokračovala aj po zavedení sociálneho dištancu, po zavedení karantény sa síce zastavila, ale neklesá. „V New Yorku museli začať ľudia nosiť rúška a nákaza začala klesať,“ dodal.
Podľa neho dodržiavanie rozstupov medzi ľuďmi alebo umývanie rúk nebráni vzdušnému prenosu, ktorý je považovaný za hlavný, zatiaľ čo rúška áno. Kvapôčky vydychované nakazeným sa šíria rýchlosťou približne jeden meter za sekundu, majú veľkosť asi jednej desatiny ľudského vlasu. Vo vzduchu zostávajú pomerne dlho, klesajú len asi o milimeter za sekundu. „Nevieme ale koľko vírusu je v jednej kvapôčke a akým spôsobom sa usadzuje v pľúcach,“ uviedol.
„V Česku sa k noseniu rúšok pristúpilo radikálne,“ dodal. Proti noseniu rúšok bola ešte koncom marca tiež Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Účelom bolo ale najmä zabrániť ich nedostatku pre zdravotníkov, neskôr v dôsledku situácie svoj postoj prehodnotila.
Od začiatku lekári upozorňujú, že nakazeniu koronavírusom takáto ochrana nemusí úplne zabrániť, na tomu sú potrebné respirátory, ktoré filtrujú vdychovaný vzduch. Rúška naopak bránia vydychovaniu vírusu do okolia. Preto sa v čase, keď šitím rúšok žili aj sociálne siete, vžilo heslo propagujúce ich nosenie „Moje rúška chráni teba, tvoje rúško chráni mňa“.