Milovníci pikantných pokrmov budú nepochybne spokojní. A kto v nich nenachádza zaľúbenie, mal by popremýšľať o zaradení pálivých papričiek do jedálnička. Vyplýva to z talianskej štúdie, ktorá bola realizovaná na vzorke 23 000 obyvateľov oblasti Molise a trvala osem rokov.
Na jej základe dospeli vedci k záveru, že pravidelné používanie tejto zeleniny v kuchyni (štyrikrát týždenne) prispieva k zníženiu rizika úmrtia na infarkt o 40 percent a na mŕtvicu o viac ako 60 percent. Riziko úmrtia na inú chorobu je navyše o 23 percent nižšie v porovnaní s tými, ktorí pálivé papričky pravidelne nekonzumujú.
„Je zaujímavé, že ochrana pred rizikom úmrtia je nezávislá od typu stravovania. Aj u osôb, ktoré sa neriadia dôsledne stredomorskou diétou, má pálivá paprika ochranný efekt,“ uvádza jeden z autorov štúdie Giovanni de Gaetano.
Môžeme teda jesť to, čo nám chutí?
„Pozor na to, aby sme neprepadli presvedčeniu, že môžeme jesť nezdravo. Pripomeňme štúdiu, keď vedci podávali skupine fajčiarov vitamíny s cieľom zlepšiť antioxidačný efekt. A výsledok? Fajčiari mali pocit, že môžu fajčiť ešte viac! Prínos pálivých papričiek má byť, naopak, stimulom pre zlepšenie stravovacích návykov,“ upozorňuje Stefano Erzegovesi, primár Centra pre poruchy príjmu potravy pri klinike San Raffaele v Miláne.
Priaznivé pôsobenie pálivých papričiek, obzvlášť ich aktívne zložky kapsaicínu, je viacnásobné a zdokumentované. Stimulujú produkciu hnedého tuku, ktorý urýchľuje metabolizmus a tým telo spotrebuje viac kalórií. Ďalej zvyšuje hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu, znižuje triglyceridy a C-reaktívny proteín, teda bráni pred zápalmi a má ochranný účinok pred aterosklerotickými chorobami, čím sa stáva významným spojencom pri prevencii kardiovaskulárnych chorôb. Kapsaicín tiež pôsobí na substanciu P, ktorá je sprostredkovateľom signálov bolesti a zmierňuje preto každý typ bolesti, najmä bolesť hlavy a zubov.
Antibakteriálne a antioxidačné účinky
Pálivá červená paprička má rovnako antibakteriálne a antioxidačné účinky, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť črevnú flóru. Prirodzene ochranný účinok závisí od množstva skonzumovaných papričiek, ako to napríklad robia populácie v Južnej Amerike. Vzhľadom k priaznivých účinkom tejto zeleniny môže byť jej používanie v kuchyni odporúčané. „Radíme, aby každý rešpektoval svoju chuť a svoju DNA,“ hovorí Stefano Erzegovesi.
„Ak dobre znášame ostrú chuť, môže byť pálivá paprika odporučená ako súčasť každodennej stravy. Ak však po nej máme problémy s črevami alebo nám po nej celé hodiny horí ústa, je zbytočné dráždiť poschodie, ktoré ju inštinktívne odmieta. Existuje najmenej desiatka ďalšej zeleniny a korenia, ako je škorica, klinčeky, cesnak, tymian alebo zázvor, ktoré majú podobné účinky a každý si môže vybrať ten svoj druh,“ uvádza Erzegovesi.
Ak chceme experimentovať s ostrou chuťou, môžeme začať paprikou alebo francúzskym korením Espelette, ktoré obsahujú menej kapsaicínu a neskôr prejsť k pálivejším druhom, ako je cayenské korenie, ale len na špičku noža, nie viac.