„Prípad je uzavretý,“ ohlásil zástupca náčelníka generálnej prokuratúry pre Ural Andrej Kurjakov.
Skaza tzv. Ďatlovovej expedície na horu Cholat Sjachyl (Hora mŕtvych), ktorú desiatky rokov zastieralo tajomno, dráždila fantáziu amatérskych bádateľov a stala sa aj námetom niekoľkých filmov, kým sa úrady pod tlakom záujmu médií a verejnosti rozhodli záhadu objasniť.
Expedícia, nazvaná podľa jej vodcu Igora Ďatlova, mala vo februári 1959 vyvrcholiť výstupom na horu vysokú 1079 metrov v severnej časti pohoria Ural. Keď záchranári stratili so skupinou rádiový kontakt, vydali sa turistov hľadať. V jednom z priesmykov, ktorý teraz nesie Ďatlovovo meno, našli deväť mŕtvych tiel.
Mŕtvi mali polámané končatiny a rozbité hlavy. Stan, v ktorom expedícia nocovala, bol roztrhnutý zvnútra, turisti v tridsaťstupňovom mraze opustili nocľah z neznámych dôvodov bosí. Známky boja ale vyšetrovatelia na mieste nenašli.
Judinovi sa záhadu nepodarilo objasniť
Jediný človek, ktorý prežil – Jurij Judin, si zachránil život tým, že se pre nevoľnosť od skupiny už skôr oddelil. Kým zomrel v roku 2013, snažil sa záhadu smrti svojich kamarátov objasniť, ale márne.
Podľa úradnej správy vtedajších sovietskych vyšetrovateľov spôsobila smrť turistov bližšie neurčená prírodná pohroma. Verejnosť ale toto vysvetlenie neuspokojilo. Špekulovalo sa o útoku väzňov, ktorí utiekli z niektorého z okolitých táborov, lúpežnom prepadnutí domorodcami, hádke medzi členmi expedície, výbuchu testovanej tajnej rakety aj o „nadprirodzených javoch“.
Ruská prokuratúra od vlaňajšieho roka podľa serveru Newsru.com skúmala 75 verzií smrti turistov pred 60 rokmi. Kriminálne hypotézy vylúčila pre absenciu dôkazov, vrátane nepriamych. Napokon vyšetrovanie dospelo k záveru, že za tragédiu mohla lavína a zlá viditeľnosť, ohlásil Kurjakov.
Členovia expedície nepodľahli panike
„Hypotéza o lavíne bola plne potvrdená, ale nebola jedinou príčinou,“ uviedol prokurátor. Po lavíne, ktorá zasiahla časť stanu výpravy, členovia expedície stan rozrezali, aby sa dostali von, a utiekli po svahu dolu k asi 50 metrov vzdialenému kamennému valu, ktorý predstavoval prirodzenú prekážku. „Urobili všetko správne. Ale tu je druhá príčina, prečo bola skupina odsúdená na zánik. Stan opäť nenašli. Viditeľnosť bola len 16 metrov, ale boli 50 metrov ďaleko,“ dodal s tým, že experiment overil, že za takých podmienok nie je možné stan nájsť napriek tomu, že sa vie, v približne ako smere sa nachádza.
„Počasie sa prudko zhoršilo, vial prudký vietor, teplota klesala. Viditeľnosť bola len 16 metrov. Ísť ďalej v takých podmienkach nebolo možné. Zapálili oheň, ktorý ale horel len hodinu a pol. Skupina sa rozdelila,“ vysvetlil. Dvaja zomreli pri ohnisku. Ostatní sa snažili plaziť vo svojich stopách k stanu, ale vo víchrici pri teplote mínus 40–45 stupňov hneď zamrzli. A tí, ktorí sa snažili vyhrabať si v snehu úkryt, strhli ďalšiu lavínu, ktorá sa im stala osudnou. Traja turisti podľa prokurátora podľahli zraneniam, typickým pre lavíny. Ostatní zamrzli.
„Bol to hrdinský boj. Nevypukla panika. Ale za daných okolností nemali šancu sa zachrániť,“ dodal.
O uralskej tragédii vznikol v roku 2000 filmový dokument v štúdiách uralskej televízie TAU. O rok neskôr sa témy zmocnil televízny kanál History Channel. Fínsko-americký režisér Renny Harlin natočil v roku 2013 horor Incident v Ďatlovovom priesmyku (The Dyatlov Pass Incident).