Tí mu tak mylne púšťali žilou. Uvádza sa to v novej štúdii, ktorá je zasvätená tomuto majstrovi renesancie, píše agentúra AFP.
Ľudový mýtus hovorí, že maliar, od smrti ktorého tento rok uplynulo päťsto rokov, zomrel v roku 1520, keď mal iba 37 rokov, na syfilis. Experti sa zhodujú v tom, že podľahol infekčnému ochoreniu.
Horúčku, ktorá skolila plodného maliara a architekta, mu liečili najlepší lekári v Ríme, ktorých mu poslal pápež v obavách, že príde o svojho neoceniteľného umelca, uvádza historik lekárstva Michele Augusto Riva.
Podľa talianskeho maliara Giorgia Vasariho (1511–1574), ktorý napísal životopisy najlepších maliarov, sochárov a architektov, opomenul Raffael povedať vtedajším lekárom, že často za studených nocí navštevoval svoje milenky.
„Vtedy bola v marci veľká zima a je veľmi pravdepodobné, že chytil zápal pľúc,“ hovorí Riva. Lekári diagnostikovali horúčku vyvolanú nadmierou „telesných štiav“ či krvi a púšťali mu žilou a nasadzovali pijavice. To smrteľne oslabilo umelca, ktorý spolu s Michelangelom a Leonardom da Vincim patrí k trom popredným majstrom renesancie.
Raffael mal grandiózny pohreb vo Vatikáne. Jeho pozostatky odpočívajú v rímskom Pantheone, kde jeho hrobku zdobí celý tento rok červená ruža.
„Lekári vtedy už vedeli, aké sú riziká púšťania žilou pri liečbe infekčných chorôb, ale postupovali na základe zlých informácií,“ vysvetľuje Riva, ktorý viedol štúdiu s tromi kolegami z Univerzity Milano-Bicocca.
„Raffaelovu smrť zavinila chyba lekárov a jeho vlastná chyba, keď verne nevypovedal, čo robil,“ povedal Riva.
„Podľa toho, čo je nám známe, zomrel Raffael na pľúcnu chorobu veľmi podobnú Covidu-19,“ zdôraznil Riva.
Súdobé popisy jeho smrti hovoria, že maliarova choroba trvala dva týždne. Raffael stihol dať do poriadku svoje záležitosti, vyspovedať sa zo svojich hriechov a prijať posledné pomazanie, uvádza štúdia. Podľa vedcov išlo o prudkú chorobu charakterizovanú vysokou a trvalou horúčkou.
„Pohlavne prenosná infekcia, ako je kvapavka a syfilis, nemohla vysvetľovať inkubačnú dobu. Výrazný prejav infekčnej žltačky by nemohol byť možný bez zožltnutia a ďalších známok pečeňového zlyhania. A v tom čase v Ríme nebola hlásená žiadna epidémia týfusu alebo moru,“ upresňuje štúdia.
Bez ohľadu na svoj krátky život Raffael vytvoril veľké množstvo majstrovských diel, z ktorých väčšina sa nachádza vo Vatikáne. Jeho múzeá majú niekoľko sál plných jeho fresiek. Tieto sály nazývané Raffaelove siene dokončili po jeho smrti jeho žiaci a sú z vatikánskych múzeí najpopulárnejšie.