Perrine Rubyová z francúzskeho Štátneho ústavu zdravotníctva a lekárskeho výskumu (INSERM) uvádza, že na spánok a sny majú vplyv dva faktory: zmena životného štýlu a stres, inak povedané znepokojenie týkajúce sa Covidu-19 a jeho vplyvu na našu spoločnosť. Spánok je narušovaný a časté nočné budenie vedie k tomu, že si sny viac pamätáme.
„Sme režisérmi našich snov,“ vysvetľuje klinický psychológ a psychoanalytik Gérard Pavy. „Sú výrazom našej súčasnosti i našej histórie. Karanténa vyostrila naše úzkosti a do našej fantázie prenikajú nepokojné prvky spojené s detstvom či prežitými traumami. Tie sa odrážajú v realite,“ hovorí.
Sú nočné mory nutne zlým znamením? „Jedna z hypotéz o funkciách snov hovorí, že náš mozog spracováva informáciu tak, aby znížil jej emotívny silu,“ vysvetľuje Perrine Rubyová, ktorá má na mysli predovšetkým zlé sny o uzavretosti, udusení či chudobe. Psychoanalytik Pavy nie je udivený tým, že sa objavujú sny spojené s poriadkom, vzťahujúce sa k zákonu a previneniu. „Môže to byť veľmi konkrétne a súvisí to s túžbou porušiť predpis, napríklad že som šiel von bez povolenia. Pokiaľ ide o sny, žiadny ich výklad doteraz nebol nikdy vedecky potvrdený,“ zdôrazňuje.
Systém emotívnej regulácie môže rozhodne vysvetliť trochu bizarnú stránku snov v týchto časoch. „Je to mechanizmus, s ktorého pomocou sen zážitok reguluje,“ vysvetľuje Perrine Rubyová. „Bizarnosti či metafora sna vytvára odlišnú emóciu a spája veci, ktoré k sebe normálne nepatria. To umožňuje získať odstup,“ dodáva.
Ak boli ľudia v izolácii, je možné, aby mali akési kolektívne sny, ktoré by sa navzájom podobali? „To nie je nemožné,“ pripúšťa Gérard Pavy.