Oveľa pravdepodobnejšie podľa nich je, že sa človek nakazí, keď pracuje v kancelárii, stravuje sa v reštauračnom zariadení či popíja v bare.
Hromadná doprava je podľa nových výskumov, na ktoré upozornila agentúra Reuters, relatívne „v pohode“. Ako je to možné?
V máji a júli prebehli sledovacie štúdie, ktoré skúmali stopy stoviek skupín ľudí s Covid-19 vo Francúzsku, Rakúsku a Japonsku. Toto trasovanie určilo, že menej než jedno percento prípadov bolo spojené s verejnou dopravou.
Napríklad vo Francúzsku nebol v rámci onoho výskumu identifikovaný žiadny pozitívne testovaný z metra, vlakov, lietadiel alebo lodí, napísal tamojší denník Le Parisien.
V Rakúsku podobné vyšetrovanie zistilo, že žiadne z 355 ohnísk prípadov medzi aprílom a májom nemožno vysledovať pomocou verejnej dopravy.
V japonskom Tokiu, kde úradníci z verejného zdravotníctva izolovali kontakty infikovaných pacientov, zistili, že žiadny nebol spojený s metrom.
Vedci sa domnievajú, že nízka miera infekcie z verejnej dopravy je čiastočne spôsobená jej zníženým využívaním, správnym nosením rúšok či iných tvárových masiek a dodržiavaním sociálneho dištancovania, takisto pravidelnou dezinfekciou autobusov a ďalších vozidiel.
Je samozrejme otázkou, aké by boli výsledky, keby všetky dopravné systémy boli od začiatku bez rúšok, hoci v štúdii bola zahrnutá aj „bezrúšková“ doprava.
Avšak výpovednú hodnotu tieto medzinárodné výskumy nepochybne majú – aj vďaka tomu, že v MHD je človek zvyčajne kratšie ako v kancelárii alebo aj v reštaurácii, často tam v súčasnosti pasažieri stoja ďalej od seba a menej spolu hovoria.
Avšak aj sami zapojení vedci priznávajú, že ich zistené údaje môžu vychádzať zo skutočnosti, že verejnou dopravou skrátka cestuje menej ľudí ako predtým – a to aj po uvoľnení reštriktívnych opatrení.