Vedci pod vedením Ignazia Mária Violu sa vo svojom experimente zamerali iba na veľké kvapôčky. „Kvapôčky sú primárne prenosovou cestou pre SARS-CoV-2. Dôkazy naznačujú, že prenos vírusu môže byť obmedzený zakrývaním tváre, ale naozaj silné dôkazy chýbajú,“ uvádzajú autori štúdie.
Počas experimentu vedci použili ľudských dobrovoľníkov, ale aj figuríny, ktoré imitovali kašľanie a vystrekovali fluorescenčné kvapôčky. Následne porovnávali počet kvapôčok, ktoré dopadli na sklo položené na stole v rôznych vzdialenostiach.
Vedci simulovali rozprávanie a kašľanie bez rúška, s chirurgickým rúškom a s rúškom vyrobeným z bežnej tkanej bavlny. Výsledky experimentu podľa autorov jasne ukázali, že ako chirurgické, tak bežné látkové rúška majú na šírenie kvapôčok jasný dopad.
„Odhadujeme, že osoba stojaca dva metre od človeka, ktorý kašle bez rúška, je vystavená viac ako tisíckrát väčšiemu množstvu kvapôčok, ako keď stojí pri kašľajúcom človeku s rúškom vo vzdialenosti piatich centimetrov,“ uvádzajú autori.
„Jednoduchá správa nášho výskumu znie: Rúška fungujú,“ uviedol profesor Paul Dogard z Edinburskej univerzity. Vedci však dodávajú, že ich experiment sa sústredil iba na veľké kvapôčky a nie na aerosól (drobné kvapôčky o maximálnej veľkosti 30 mikrometrov, ktoré sa dokážu vo vzduchu udržať hodiny), ktorý najmä bežné látkové rúška zachytávajú zle. To dokazuje napríklad oxfordská štúdia.