„Po narodení máme k dispozícii istý kapitál sluchových buniek, ktoré sa už nikdy neobnovia, preto je potrebné ich chrániť,“ hovorí doktor Jean-Claude Normand z lyonskej univerzity Clauda Bernarda.
Na pracovisku platí zákonná úprava pre ochranu sluchu, za ktorej porušenie hrozia vysoké pokuty. Riskantnejší je ale hluk mimo pracoviska. „Príliš veľa mladých ľudí nedbá na informačné kampane o rizikách súvisiacich napríklad s počúvaním príliš hlučné hudby dlhší čas. Tak sa poškodenie sluchu akumuluje,“ uvádza doktor Normand.
Prah bolestivosti je 120 decibelov, ale naše uši trpia už pri 100 decibeloch, ktoré napríklad vydáva popový koncert alebo diskotéka. Naša tolerancia voči hluku má však aj psychickú dimenziu, konštatuje doktor Normand. Zvuky, ktoré prichádzajú zvonku, sa tolerujú horšie ako zvuky, ktoré sami vydávame. Vnímanie hluku závisí od individuálnych, sociálnych, kultúrnych a environmentálnych faktorov.
Okrem niekoľkých zvukov považovaných za relaxačné, ako je napríklad šum morských vĺn, je len málo tých, na ktorých sa všetci zhodnú. Určitý druh hudby okúzľuje jedných, zatiaľ čo iných znervózňuje. Kohúti, kravy a zvony majú svojich zástancov, ale iní ich neznášajú. Niektorí ľudia si myslia, že je vidiek tichý, je tam ale hluk z traktorov, zvierat a ďalšie. A pretože je tam zvukové pozadie tichšie ako v meste, také zvuky viac vyniknú a môžu byť aj nepríjemnejšie.
Hluk, ktorému sme denne vystavení, môže narušiť spánok a viesť k chronickej únave. Aj keď si na zvuky v pozadí môžeme psychicky zvyknúť, fyziologický vplyv zostáva a môže viesť k stresu, oslabeniu imunity a k zvýšeniu rizika vzniku obezity, cukrovky, vysokého tlaku a kardiovaskulárnych chorôb. Hluk ale môže škodiť ešte pred narodením. V posledných troch mesiacoch tehotenstva má už plod sluch a okrem toho, čo sám počuje, môže trpieť dôsledkami stresu, ktorý pociťuje matka, hovorí doktor Normand.