Táto hypotéza sa objavuje v novej knihe The Children of Ash and Elm: A History of the Vikings (Deti jaseňa a brestu: Dejiny Vikingov) z pera archeológa Neila Priceho, ktorý pôsobí na švédskej Uppsalskej univerzite.
V našich tradičných predstavách boli vikignskí muži bojovníci a objavitelia, na ženy pripadala starosť o domácnosť, prípadne o hospodárstvo. Tento obraz sa ale mierne otriasol, keď v roku 2017 vyšlo najavo, že v minulosti objavenom hrobe, ktorý bol vďaka svojej výbave považovaný za miesto odpočinku vysoko postaveného bojovníka, spočíva žena. Ide o hrob z polovice 10. storočia zo švédskej Birky. Medzi vedcami, ktorí vďaka testom DNA preukázali, že ide o ženu, bol tiež Neil Price.
Odborníci odvtedy polemizujú o tom, či je podoba hrobu dokladom vysokého postavenia pochovanej ženy, alebo či existuje možnosť, že vikingské ženy bojovali po boku mužov. Je tu však aj tretie vysvetlenie – hrob by mohol patriť bojovníkovi s inou rodovou identitou. Táto hypotéza sa objavila podľa serveru The Australian v odborných kruhoch už skôr, teraz sa o nej hovorí predovšetkým v súvislosti s novou knihou.
„Ako najlogickejšie vysvetlenie sa nám zdá, že telo patrilo bojovnici. Môžeme sa na to pozerať ale aj inak. Mohlo ísť o niekoho, kto bol – súčasným jazykom vyjadrené – transmuž, teda niekto, kto žil ako muž,“ uvádza Price. „Táto osoba mohla byť aj nebinárna alebo mať kolísavú rodovú identitu,“ dopĺňa archeológ.
Price si myslí, že existujú aj ďalšie dôkazy o tom, že niektorí Vikingovia nedeliac vlastnosti a správanie prisudzované mužom a ženám až tak striktne, ako sme si doteraz mysleli. Vikingovia mali napríklad zákony, ktoré zakazovali mužom a ženám porušovanie rodových noriem v obliekaní alebo správaní. Potreba takýchto pravidiel svedčí o tom, že sa vo vikingskej spoločnosti vyskytovali ľudia, ktorí tieto tradičné role nerešpektovali.
V niektorých stredovekých prerozprávaniach vikingských ság sa vyskytujú ženy, ktoré sa stali bojovníkmi a od tej chvíle sa o nich hovorí pomocou zámen mužského rodu.
Price zároveň odmieta, že by do výkladu vikingskej histórie projektoval dnešné hodnoty. „Myslím, že je to slabý argument. Vikingovia pravdepodobne mali rovnako sofistikovaný zmysel pre svoju identitu, ako máme dnes my,“ uviedol.