Najstarší predchodca človeka žil pred asi 7,2 miliónmi rokov

Podľa posledných výskumov žil najstarší predchodcu človeka v dobe pred asi 7,2 miliónmi rokov (pred 20 rokmi sa odhadovalo na šesť miliónov rokov), je možné, že sa vývojové vetvy človeka a ľudoopov oddelili v Európe (a nie v Afrike ako tvrdí dnes všeobecne uznávaná teória), a posledné dve dekády vo výskume predkov človeka priniesli aj posun strán neandertálcov.

10.09.2020 07:43
pravek, doba ľadová, pračlovek Foto:
debata (11)

Prinášame vám výber zaujímavých nálezov ohľadom predkov človeka z posledných 20 rokov k piatemu výročiu (10. septembra) uverejnenia nálezu pozostatkov doteraz neznámeho ľudského druhu, Homo Naledi, v JAR:

2001 – Francúzski vedci v Čade objavili šesť až sedem miliónov rokov starú lebku pomenovanú Toumai (z rodu hominidov Sahelanthropus tchadensis). Nález bol vtedy považovaný za najstaršiu objavenú stopou vývoja človeka.

2003 – Na indonézskom ostrove Flores boli nájdené kostrové pozostatky dosiaľ neznámeho druhu predchodcu človeku: trpasličí Homo floresiensis (pomenovaný hobit) žil asi pred asi 12 000 rokmi a bol súčasníkom Homo sapiens. Neskôr bolo stanovené, že žil asi pred 55 000 rokmi.

2009 – Bolo zverejnené, že predchodca človeka žil v dobe pred 4,4 milióna rokov a že ľudia a opice mali spoločného predchodcu, ale ďalej sa vyvíjali nezávisle od seba. Vyplynulo to zo skúmania pozostatkov hominida Ardiho (Ardipithecus ramidus), ktoré boli nájdené v roku 1994 na území Etiópie (Ardi teda žil asi milión rokov pred svetoznámym hominidom Lucy).

2010 – Medzinárodný vedecký tím prvýkrát rozlúštil a analyzoval časť genotypu neandertálcov a zistil, že neandertálci neboli len vzdialenými príbuznými ľudí, ako sa doteraz predpokladalo, ale patrili medzi ich predchodcov. Neskôr sa zistilo, že dochádzalo k miešaniu predchodcov ľudí a neandertálcov. V roku 2018 sa prišlo na to, že dochádzalo ku kríženiu medzi ďalším druhom predchodcov ľudí, Denisovanmi a neandertálcami. Nejasný je zatiaľ dôvod vyhynutia neandertálcov. Podľa jednej teórie z roku 2018 k tomu prispeli klimatické zmeny (silné ochladenie a sucho), podľa inej teórie ich po niekoľkých tisícročiach spolužitia vyhladili ľudskí predchodcovia.

2011 – Podľa amerických vedcov bolo dokázané, že predkovia človeka chodili už pred viac ako 3,2 miliónmi rokov po nohách. Oznámili to potom, čo v etiópskom Hadare našli priehlavkovú kostičku predka človeka druhu Australopitek afarský.

2015 – Vedci oznámili, že v roku 2013 sa v jaskyni neďaleko Johannesburgu v JAR našli pozostatky 15 jedincov z doposiaľ neznámeho pradávneho ľudského druhu, Homo Naledi. Ten údajne žil pred asi 2,4 až 2,8 miliónmi rokov, podľa výskumov z roku 2017 ale žil pred len pred asi 335 000 rokmi. Homo Naledi meral asi 150 cm, panva a ramená mali primitívne stavbu, dolné končatiny mal relatívne dlhé s dlhými chodidlami. Hmotnosť sa odhaduje na 45 kilogramov. Vyznačoval sa pokročilým tvarom lebky s mozgovou komorou o objeme podobnom ako gorila. Ruky umožňovali pohyb po stromoch aj používanie nástrojov.

2015 – Tím vedcov objavil na severe Etiópie časť lebky doteraz neznámeho druhu predchodcu človeka, ktorého pomenovali Australopithecus deyiremeda. Podľa nich žil približne pred 3,3 až 3,5 miliónmi rokov.

2017 – Tím bádateľov pod vedením Nemky Madelaine Böhmeovej formuloval hypotézu, že vývojové vetvy človeka a ľudoopov sa možno oddelili o niekoľko stoviek tisíc rokov skôr, než sa doteraz myslelo, a že je možné, že sa tak stalo v Európe a nie v Afrike, ako tvrdila všeobecne uznávaná teória. Vedci tak urobili po novom preskúmaní dvoch častí tiel (dolnej čeľuste nájdené v Grécku a zuba z Bulharska) hominidov známych ako Graecopithecus freybergi (zvaný El Greco), čo bol doteraz neznámy druh priameho predka dnešného človeka. Mal žiť pred asi 7,2 miliónmi rokov, čo bolo najviac.

2018 – V jaskynnom komplexe Drimolen pri Johannesburgu v Juhoafrickej republike sa našli pozostatky hominida staré asi dva milióny rokov, ktorý žil súčasne so zástupcami rodu Homo.

2020 – Bulharský nález úlomkov kostí a zubnej stoličky v jaskyni Bačo Kiro starých 45 000 rokov podľa vedcov ukázal, že človek druhu Homo sapiens sa dostal do Európy skôr (asi o 5000 rokov), než sa doteraz predpokladalo.

Prehľad významných teraz známych predchodcov človeka:
Vek (miliónov rokov) Názov Rok objavenia Miesto
7,2 Graecopithecus freybergi (El Greco) 2017 Grécko, Bulharsko
6–7 Sahelanthropus tchadensis (Toumai) 2001 Čad
6 Orrorin tugenensis 2000 Keňa
5,6 Ardipithecus kadabba 1997 Etiópia
4,4 Ardipithecus ramidus (Ardi) 1994 Etiópia
4 Australopithecus anamensis 1965 Keňa
3,7 dvounohý hominid 1976 Tanzánia
3,6 Australopithecus afarensis 1974 Tanzánia
 
3,2 Australopithecus afarensis (Lucy) 1974 Etiópia
11 debata chyba
Viac na túto tému: #vedci #výskum #pračlovek #Neandertálec #predchodca človeka