Najstarší predchodca človeka žil pred asi 7,2 miliónmi rokov

10.09.2020 07:43
pravek, doba ľadová, pračlovek
Autor:

Podľa posledných výskumov žil najstarší predchodcu človeka v dobe pred asi 7,2 miliónmi rokov (pred 20 rokmi sa odhadovalo na šesť miliónov rokov), je možné, že sa vývojové vetvy človeka a ľudoopov oddelili v Európe (a nie v Afrike ako tvrdí dnes všeobecne uznávaná teória), a posledné dve dekády vo výskume predkov človeka priniesli aj posun strán neandertálcov.

Prinášame vám výber zaujímavých nálezov ohľadom predkov človeka z posledných 20 rokov k piatemu výročiu (10. septembra) uverejnenia nálezu pozostatkov doteraz neznámeho ľudského druhu, Homo Naledi, v JAR:

2001 – Francúzski vedci v Čade objavili šesť až sedem miliónov rokov starú lebku pomenovanú Toumai (z rodu hominidov Sahelanthropus tchadensis). Nález bol vtedy považovaný za najstaršiu objavenú stopou vývoja človeka.

2003 – Na indonézskom ostrove Flores boli nájdené kostrové pozostatky dosiaľ neznámeho druhu predchodcu človeku: trpasličí Homo floresiensis (pomenovaný hobit) žil asi pred asi 12 000 rokmi a bol súčasníkom Homo sapiens. Neskôr bolo stanovené, že žil asi pred 55 000 rokmi.

2009 – Bolo zverejnené, že predchodca človeka žil v dobe pred 4,4 milióna rokov a že ľudia a opice mali spoločného predchodcu, ale ďalej sa vyvíjali nezávisle od seba. Vyplynulo to zo skúmania pozostatkov hominida Ardiho (Ardipithecus ramidus), ktoré boli nájdené v roku 1994 na území Etiópie (Ardi teda žil asi milión rokov pred svetoznámym hominidom Lucy).

2010 – Medzinárodný vedecký tím prvýkrát rozlúštil a analyzoval časť genotypu neandertálcov a zistil, že neandertálci neboli len vzdialenými príbuznými ľudí, ako sa doteraz predpokladalo, ale patrili medzi ich predchodcov. Neskôr sa zistilo, že dochádzalo k miešaniu predchodcov ľudí a neandertálcov. V roku 2018 sa prišlo na to, že dochádzalo ku kríženiu medzi ďalším druhom predchodcov ľudí, Denisovanmi a neandertálcami. Nejasný je zatiaľ dôvod vyhynutia neandertálcov. Podľa jednej teórie z roku 2018 k tomu prispeli klimatické zmeny (silné ochladenie a sucho), podľa inej teórie ich po niekoľkých tisícročiach spolužitia vyhladili ľudskí predchodcovia.

2011 – Podľa amerických vedcov bolo dokázané, že predkovia človeka chodili už pred viac ako 3,2 miliónmi rokov po nohách. Oznámili to potom, čo v etiópskom Hadare našli priehlavkovú kostičku predka človeka druhu Australopitek afarský.

2015 – Vedci oznámili, že v roku 2013 sa v jaskyni neďaleko Johannesburgu v JAR našli pozostatky 15 jedincov z doposiaľ neznámeho pradávneho ľudského druhu, Homo Naledi. Ten údajne žil pred asi 2,4 až 2,8 miliónmi rokov, podľa výskumov z roku 2017 ale žil pred len pred asi 335 000 rokmi. Homo Naledi meral asi 150 cm, panva a ramená mali primitívne stavbu, dolné končatiny mal relatívne dlhé s dlhými chodidlami. Hmotnosť sa odhaduje na 45 kilogramov. Vyznačoval sa pokročilým tvarom lebky s mozgovou komorou o objeme podobnom ako gorila. Ruky umožňovali pohyb po stromoch aj používanie nástrojov.

2015 – Tím vedcov objavil na severe Etiópie časť lebky doteraz neznámeho druhu predchodcu človeka, ktorého pomenovali Australopithecus deyiremeda. Podľa nich žil približne pred 3,3 až 3,5 miliónmi rokov.

2017 – Tím bádateľov pod vedením Nemky Madelaine Böhmeovej formuloval hypotézu, že vývojové vetvy človeka a ľudoopov sa možno oddelili o niekoľko stoviek tisíc rokov skôr, než sa doteraz myslelo, a že je možné, že sa tak stalo v Európe a nie v Afrike, ako tvrdila všeobecne uznávaná teória. Vedci tak urobili po novom preskúmaní dvoch častí tiel (dolnej čeľuste nájdené v Grécku a zuba z Bulharska) hominidov známych ako Graecopithecus freybergi (zvaný El Greco), čo bol doteraz neznámy druh priameho predka dnešného človeka. Mal žiť pred asi 7,2 miliónmi rokov, čo bolo najviac.

2018 – V jaskynnom komplexe Drimolen pri Johannesburgu v Juhoafrickej republike sa našli pozostatky hominida staré asi dva milióny rokov, ktorý žil súčasne so zástupcami rodu Homo.

2020 – Bulharský nález úlomkov kostí a zubnej stoličky v jaskyni Bačo Kiro starých 45 000 rokov podľa vedcov ukázal, že človek druhu Homo sapiens sa dostal do Európy skôr (asi o 5000 rokov), než sa doteraz predpokladalo.

Prehľad významných teraz známych predchodcov človeka:
Vek (miliónov rokov) Názov Rok objavenia Miesto
7,2 Graecopithecus freybergi (El Greco) 2017 Grécko, Bulharsko
6–7 Sahelanthropus tchadensis (Toumai) 2001 Čad
6 Orrorin tugenensis 2000 Keňa
5,6 Ardipithecus kadabba 1997 Etiópia
4,4 Ardipithecus ramidus (Ardi) 1994 Etiópia
4 Australopithecus anamensis 1965 Keňa
3,7 dvounohý hominid 1976 Tanzánia
3,6 Australopithecus afarensis 1974 Tanzánia
 
3,2 Australopithecus afarensis (Lucy) 1974 Etiópia
Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#výskum #vedci #predchodca človeka #pračlovek #Neandertálec
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku