Vedúca výskumu upozorňuje, že zatiaľ čo svet napäto čaká na vakcínu proti Covidu-19, vlády by mali venovať pozornosť tomu, ako obyvatelia vnímajú očkovanie a reagovať na ich prípadné znepokojenie.
„Panujú veľké obavy o to, ako rýchlo bude vyvinutá vakcína, však verejnosti nejde tak o rýchlosť, ako skôr o dôkladnosť, účinnosť a bezpečnosť,“ uviedla profesorka z Londýnskej školy hygieny a tropického lekárstva Heidi Larsonová, ktorá výskum viedla.
Štúdia okrem iného odhalila, ako radikálne sa líšia názory na bezpečnosť a účinnosť vakcín v jednotlivých krajinách. Napríklad Európania sú všeobecne voči očkovaniu skeptickejší než napríklad Afričania. Najviac ľudí reagovalo kladne na otázky o dôležitosti očkovania v Iraku, Libérii a Senegale, napísala agentúra Reuters.
Avšak aj v rámci Európy je medzi jednotlivými štátmi obrovský rozdiel – zatiaľ čo v Litve počas výskumu vyjadrilo dôveru voči vakcíne iba 19 percent opýtaných, vo Fínsku tak urobilo 66 percent obyvateľov. V Poľsku kampaň proti očkovaniu zrazila dôveru vo vakcíny o 11 percent za jeden rok, upozorňuje agentúra Bloomberg. Kým v roku 2018 tam „silne súhlasilo“ s bezpečnosťou vakcín 64 percent opýtaných, vlani to bolo len 53 percent.
V niektorých európskych krajinách, ako je Francúzsko, Taliansko, Írsko alebo Británia, potom dôvera obyvateľov v očkovanie od roku 2015 vzrástla.
Naopak, dôvera vo vakcíny za rovnaké obdobie globálne najviac klesla v Indonézii, Pakistane, Srbsku, Azerbajdžane, Afganistane a Nigérii. Podľa Larsonovej to súvisí s politickou nestabilitou v regiónoch, prípadne s náboženským extrémizmom.
„V niektorých krajinách sa viac polarizujú postoje. Viac ľudí sa uchyľuje k extrémom a buď silno nesúhlasia, alebo silne súhlasia,“ uviedla.
Napríklad v Indonézii miestni moslimskí vodcovia spochybnili bezpečnosť očkovania proti osýpkam či rubeole a liečitelia propagujú prírodné alternatívy k vakcínam.
„Vnímanie vakcín je omnoho premenlivejšie, než bývalo. Celkovo panuje vo svete oveľa viac dôvery vo vakcíny. Ale nemožno to brať ako fakt. Dôvera ide raz hore, druhýkrát dole,“ dodala Larsonová. Ak dôvera klesne, môže to znamenať menšiu chuť ľudí sa nechať očkovať, oneskorenie v očkovaní, a teda zvýšený výskyt chorôb, ako sú osýpky, detská obrna alebo zápal mozgových blán, ktorým sa dá očkovaním predchádzať.
Podľa autorov štúdie je ich výskum doteraz najväčší, ktorý sa venuje dôvere ľudí v očkovanie. Výskumníci počas štyroch rokov (od roku 2015 do 2019) skúmali postoje viac než 284 000 ľudí vo 149 krajinách.