Takmer polovica Francúzov zostáva sedieť viac ako sedem hodín denne, najmä preto, že trávia viac času pred obrazovkou. Napísal to francúzsky denník Le Monde.
Dalo sa čakať, že karanténa nariadená kvôli epidémii choroby COVID-19 situáciu nezmení. Milióny zamestnancov pokračujú v práci z domu, ktorá má síce svoje výhody, ale zároveň obmedzuje fyzickú aktivitu a vedie k tomu, že ľudia ešte viac sedia. Odborníci už niekoľko rokov radia obmedziť sedenie a hýbať sa aspoň 30 minút denne.
„Je potrebné dostatočne rozlišovať medzi fyzickou aktivitou a časom stráveným v sede,“ zdôrazňuje Julie Boichéová z univerzity v Montpellier. Čas strávený v sede alebo v ľahu v čase bdelosti je pre zdravie rizikovým faktorom. A to nezávisle na úrovni fyzickej aktivity. Ako uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), sedavý životný štýl má v Európe na svedomí desať percent úmrtí. A tiež čím menej sa hýbeme, tým viac jeme. „Keď nie sme aktívni, máme sklony jesť viac, než je potrebné, navyše potraviny bohaté na tuky a cukry,“ uvádza profesor François Carré, kardiológ a športový lekár z Rennes. Je teda potrebné vo dne menej sedieť a robiť si medzi prácou prestávky.
Niektorí experti odporúčajú, aby sme sa zdvihli zo stoličky každú polhodinu, iní radia každé dve hodiny. Francúzsky úrad pre verejné zdravie (SPF) v ankete týkajúcej sa karantény odporúčal zdvihnúť sa zo stoličky niekoľkokrát za hodinu, v čase karantény najmenej každú polhodinu.
Štúdia Lyonskej univerzity zahŕňala 39 ľudí vo veku od 29 do 59 rokov (z 80 percent išlo o ženy), ktorí pracujú v treťom sektore. Keď všetci absolvovali seminár o rizikách súvisiacich so sedavým životným štýlom, boli vyzvaní, aby si na telefóne či na počítači inštalovali aplikáciu, ktorá ich vyzve, aby sa zdvihli od práce. Čas, ktorý títo ľudia strávili posediačky, sa po mesiaci znížil o 33 minút denne, najmä u ľudí vo veku do 43 rokov.
Ďalšou možnosťou je pri pracovnej komunikácii vstať, prípadne telefonovať postojačky, alebo najlepšie počas chôdze, pokiaľ je to možné. To odporúča aj François Carré: „Pri takejto komunikácii sa staráme o svoje zdravie a nestrácame pracovný čas,“ hovorí.
Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí pravidelne prerušujú sedenie, majú menší objem pása, nižší index telesnej hmotnosti (BMI) alebo nižšie glykémie. Paddy Dempsey z Inštitútu kardiológie a diabetu pri Monashskej univerzite v austrálskom Melbourne porovnával dve skupiny ľudí pracujúcich osem hodín. Každú polhodinku sa jedna skupina zdvihla a niekoľko minút chodila alebo cvičila. Táto skupina mala následne nižšie glykémie.
„Je ale ťažké zvyky meniť, taký štýl sa ešte nestal súčasťou pracovných návykov,“ pripúšťa Boichéová.