Zistil to tím vedcov z univerzity v Utahu. Vlasy každý deň o niečo podrastú a potrebujú keratín a ďalšie zložky, ktoré tvoria hrivu. Kde ich berú? Samozrejme z toho, čo jeme, pretože to je zdrojom aminokyselín nevyhnutných pre prežitie.
Na základe rozboru vlasov je teda možné presne zistiť, aké prvky tvoria naše stravovanie. A najmä to, či je náš jedálniček vyvážený, napísal taliansky denník La Repubblica.
Na začiatku 90. rokov vedci pod vedením Jima Ehleringera preukázali, že na základe analýzy izotopov prítomných vo vlasoch je možné rekonštruovať rôzne charakteristiky človeka. Napríklad jedálniček – lebo rôzne typy potravín obsahujú odlišné izotopy. Dokonca aj voda, ktorú pijeme, môže meniť svoju skladbu izotopov podľa toho, kde sa vyskytuje.
Prvý Ehleringerov výskum sa sústredil práve na tento aspekt. Preukázal, že možno vysledovať pohyb osoby na základe analýzy izotopov kyslíka a vodíka obsiahnutých v jej vlasoch, a zistiť tak pôvod vody, ktorú táto osoba v posledných mesiacoch píla.
Vo svojej novšej práci sa Ehleringer snažil posunúť svoj výskum ešte ďalej a hľadal súvislosť medzi izotopmi obsiahnutými vo vlasoch a výživou. Napríklad kukurica a cukrová trstina, ktoré patria k skupine rastlín definovaných ako C4, obsahujú izotopy uhlíka a dusíka líšiace sa od tých, ktoré sú prítomné v strukovinách a vo veľkej časti zeleniny a patria k skupine definovanej ako C3. Prvá skupina sa zvyčajne používa ako krmivo pre priemyselný chov. Teoreticky by malo byť teda možné odlíšiť nevyváženou stravu obsahujúcu lacné jedlá od stravy bohatej na zeleninu a kvalitné mäso tak, že by sa jednoducho analyzovali izotopy uhlíka a dusíka vo vlasoch.
Aby vedci overili svoju hypotézu, zbierali vzorky vlasov u holičov v 65 amerických mestách, analyzovali zloženie vlasov a porovnávali výsledky s cenou domov v blízkosti sledovaných holičstiev a s indexom telesnej hmotnosti (BMI) v meste. Výsledky potvrdili ich očakávania: v chudobných lokalitách bol vyšší podiel osôb, ktoré mali vo vlasoch izotopy uhlíka zodpovedajúce jedálničku zloženému prevažne z priemyselne produkovaného mäsa. V miestach, kde žijú ľudia patriaci k strednej triede, sa objavujú vo vlasoch izotopy ovocia, zeleniny a mäsa z domácich chovov.
Vedci išli ale ešte ďalej a dokázali, že priemerná cena za ostrihanie vlasov u určitého holiča súvisí s prítomnosťou izotopov vo vlasoch, a to tak, že stále lepšia výživa bezprostredne súvisí s rastom cien za ostrihanie.
„Tieto informácie sú pre verejné zdravie veľmi dôležité, pretože umožňujú určiť trendy v stravovaní populácie s presnosťou, aká nie je u prieskumov verejnej mienky možná,“ vysvetľuje Ehleringer. „Budeme radi, ak vedecké spoločenstvo začne hodnotiť charakter jedálnička s využitím analýzy vlasov, najmä pokiaľ ide o hodnotenie rozdielov medzi rôznymi sociálno ekonomickými skupinami,“ dodáva.