Nobelova cena za lekárstvo: Za objav vírusu spôsobujúceho hepatitídu C

Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu v roku 2020 bola spoločne udelená Američanom Harveyovi J. Alterovi, Charlesovi M. Riceovi a Britovi Michaelovi Houghtonovi „za objav vírusu spôsobujúceho hepatitídu C.“

05.10.2020 09:47 , aktualizované: 13:41
debata (1)
nobel

Švédsky Karolínsky inštitút oznámil meno alebo mená nových laureátov Nobelovej ceny za fyziológiu a lekárstvo. Vzhľadom na pandémiu je na mieste tento rok výrazne menej novinárov.

„Harvey J. Alter, Michael Houghton a Charles M. Rice urobili základné objavy, ktoré prispievajú k identifikácii nového vírusu, vírusovej hepatitídy C,“ uviedol Karolínsky institut v vyhlásení. „Pred ich výskumom boli kľúčovými krokmi objavy vírusov hepatitídy A a B, väčšina prípadov hepatitídy prenášanej krvou ale zostáva nevysvetlená. Objav vírusu hepatitídy C odhalil príčinu zvyšných prípadov chronickej hepatitídy a umožnil vývoj krvných testov a nových liekov, ktoré zachránili milióny životov," dodal.

Vlaňajšími laureátmi v kategórii lekárstvo a fyziológia sú Američania William Kaelin a Gregg Semenza a Brit Peter Ratcliffe za objav molekulárnych mechanizmov, prostredníctvom ktorých bunky vnímajú dostupné množstvo kyslíka a prispôsobujú sa tomu.

Slávnostné odovzdávanie ocenení plánované na 10. decembra, teda výročia úmrtia zakladateľa ceny a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela, ktorý zomrel v roku 1896, tento rok pre koronavírus tiež zmení podobu a namiesto v štokholmskej koncertnej sieni, bude vysielané v televízii zo štokholmskej radnice. Tiež laureáti by sa mali pripojiť virtuálne. Udeľovanie Nobelových cien za mier v Osle bude tiež menšie.

Hepatitída typu C

  • je zápalové ochorenie pečene a termín hepatitis prvýkrát použil rímsky lekár Coelius Aurelianus už v 5. storočí nášho letopočtu.
  • vírus hepatitídy C bol však objavený až koncom osemdesiatych rokov 20. storočia. Do tých čias boli známe iba dva základné typy vírusových hepatitíd – A a B.
  • pôvodcu hepatitídy C objavil až v roku 1989 výskumný tím doktora Michaela Houghtona. O rok neskôr sa podarilo vyrobiť protilátky a získať tak spôsob zistenia prítomnosti vírusu v krvi. V roku 1992 bolo zavedené plošné testovanie darcov krvi. V roku 1995 sa po prvýkrát podarilo zobraziť vírus pomocou elektrónového mikroskopu.
  • vírus sa prenáša prevažne nakazenou krvou. Prvú obrovskú rizikovú skupinu tvoria pacienti, ktorí podstúpili transfúziu krvi. Druhú reprezentujú užívatelia injekčne aplikovaných drog.
  • celosvetovo je nakazených asi 170 miliónov ľudí, viac ako tri štvrtiny chorých o svojej infekcii nevie. Chronická nákaza väčšinou nemá žiadne príznaky, v priebehu niekoľkých desaťročí sa ale môže vyvinúť do cirhózy, zlyhanie pečene či rakovinu pečene.

Nobelova nadácia však vyjadrila spokojnosť, že sa udelenie vôbec uskutoční. Na jar totiž podľa šéfa nadácie Larsa Heikenstena ešte panovali obavy, či tento rok bude vôbec možné vybrať víťaza. „Najdôležitejšie je, že sa oznámenie laureátov a udeľovanie cien tento rok uskutoční,“ uviedol. „Stojíme za vedomosťami, za vedou, za mierom. Tie sú v tomto čase podľa nás obzvlášť dôležité,“ zdôraznil.

Ocenenie, ktoré bude tento rok dotované desiatimi miliónmi švédskych korún, čo je o milión švédskych korún viac ako dosiaľ, bude tento týždeň udelené tiež za fyziku, za chémiu, literatúru, za mier a na záver budúci týždeň v pondelok tiež za chémiu.

Fakty o Nobelovej cene za fyziológiu a medicínu

  • Medzi rokmi 1901 a 2019 bolo udelených 110 Nobelových cien za fyziológiu alebo medicínu.
  • Cenu za medicínu doteraz získalo 12 žien.
  • 32 rokov mal najmladší laureát – Frederick G. Banting, ktorý bol ocenený cenou medicíny z roku 1923 za objav inzulínu.
  • 87 rokov mal najstarší laureát – Peyton Rous, keď mu bola v roku 1966 udelená cena za medicínu za objav vírusov vyvolávajúcich nádory.

Vizitky laureátov

Harvey J. Alter (85)

  • pôsobí ako vedúci sekcie infekčných chorôb a námestník riaditeľa pre výskum pri oddelení transfúznej medicíny v Lekárskom centre Warrena Granta Magnusona, ktoré spadá pod Národný výskumný ústav zdravia (NIH) vo Washingtone.
  • v polovici 70. rokov 20. storočia so svojím výskumným tímom preukázali, že väčšina prípadov hepatitídy po krvnej transfúzii nie je spôsobená vírusmi hepatitídy A alebo B. Napriek tomu ale trvalo ešte niekoľko rokov, než bol vírus hepatitídy C identifikovaný. Alter existenciu vírusu potvrdil v roku 1988. Do tej doby bola hepatitída C nazývaná non-A, non-B hepatitídou.
  • v roku 2000 bola Alterovi a jeho kolegovi Michaelovi Houghtonovi, ktorý vírus nakoniec objavil, udelená za objav vírusu hepatitídy C prestížna Laskerova cena za "priekopnícku prácu vedúcu k objavu vírusu, ktorý spôsobuje hepatitídu C, a k vyvinutiu metód vyšetrenia, ktoré v USA znížili riziko hepatitídy pochádzajúce z krvných transfúzií z 30 percent v roku 1970 na takmer nulovú úroveň v roku 2000.
  • Alter sa narodil 12. septembra 1935 v New Yorku. Študoval na Rochesterskej univerzite, postgraduálne študoval na mnohých prestížnych univerzitách nielen v USA. Pôsobil ako profesor. Už ako mladý vedec sa spoločne s Američanom Baruchom Blumbergom podieľal na objave vírusu hepatitídy B.

Michael Houghton (70)

  • britský vedec a profesor kanadskej Albertskej univerzity sa na objave vírusu hepatitídy C podieľal spoločne so svojimi kolegami z amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Houghton nadviazal na výskum Harveyho Altera, ktorý ako prvý prišiel na to, že väčšina prípadov hepatitídy po krvnej transfúzii nie je spôsobená vírusmi hepatitídy A alebo B. Houghton so svojimi kolegami použili na identifikáciu a objavu neznámeho vírusu v roku 1989 a k vývoju diagnostického testu nový prístup molekulárneho klonovania. V druhej polovici 80. rokov sa tiež podieľal na identifikácii vírusu hepatitídy D.
  • Houghton, ktorý sa narodil v Británii, získal spoločne s Alterom prestížnu Laskerovu cenu.
  • k vedeckej práci ho vraj inšpirovali knihy o Louisovi Pasteurovi, priekopníkovi v očkovaní.
  • kariéru začínal vo farmaceutickom priemysle, v roku 1982 nastúpil do biotechnologickej spoločnosti Chiron, ktorá mu umožnila podieľať sa na objave vírusu hepatitídy C.
  • so svojimi kolegami z Albertskej univerzity v roku 2013 oznámil, že sú blízko vývoju novej vakcíny, ktorá by mohla pôsobiť proti všetkým typom žltačky. Vakcína je teraz vo fáze klinických skúšok. Je tiež autorom desiatok patentov.

Charles M. Rice (68)

  • americký virológ, ktorý sa zaoberá výskumom vírusu hepatitídy C. Od roku 2001 je profesorom na Rockefellerovej univerzite v New Yorku, pôsobí v akademickej sfére i na ďalších školách.
  • vyštudoval zoológiu na Kalifornskej univerzite v Davise. Doktorát z biochémie získal na Kalifornskom technologickom inštitúte v roku 1981, neskôr tu štyri roky pokračoval v ďalšom výskume. Potom začal v roku 1986 pôsobiť ako odborný asistent na lekárskej fakulte Washingtonskej univerzity. Stal sa profesorom.
  • za svoju prácu dostal množstvo významných ocenení, okrem iného v roku 2015 Cenu Roberta Kocha či o rok neskôr Laskerovu cenu (ocenení vtedy boli tiež Ralf Bartenschlager a Michael J. Sofia).
  • je členom Americkej asociácie pre vedecký pokrok, členom Národnej akadémie vied (od roku 2005), v rokoch 2002 až 2003 bol prezidentom Americkej virologickej spoločnosti.
  • v minulosti prispieval do odborných periodík so zameraním na lekárstva a virológiu, na svojom konte má vyše 400 publikácií.
  • narodil sa 25. augusta 1952 v Sacramente v Kalifornii.
1 debata chyba
Viac na túto tému: #Nobelova cena #medicína #Štokholm #fyziológia #lekárstvo