Roger Penrose získal cenu „za objav, že tvorba čiernych dier je robustnou predikciou všeobecnej teórie relativity“. Reinhard Genzel a Andrea Ghez boli ocenení „za objav supermasívneho kompaktného objektu v strede našej galaxie“.
Čierna diera je neviditeľný vesmírny objekt, ktorého gravitačné pôsobenie je v určitej oblasti časopriestoru také silné, že z neho nemôže podľa väčšiny vedcov uniknúť žiadna hmota a dokonca ani svetlo – priťahuje všetko zo svojho okolia podobne ako obrovský vír.
„Roger Penrose pomocou dômyselných matematických metód dokázal, že čierne diery sú priamym dôsledkom všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. Einstein sám neveril, že čierne diery, tieto všetko pohlcujúce supermonštrá, existujú,“ uviedla na svojich stránkach Kráľovská švédska akadémia vied.
„V roku 1965, desať rokov po Einsteinovej smrti, Roger Penrose dokázal, že sa čierne diery skutočne môžu utvárať, a detailne ich opísal. Jeho prelomový článok je stále považovaný za najvýznamnejší príspevok k všeobecnej teórii relativity od Einsteinových čias,“ dodala akadémia.
Reinhard Genzel a Andrea Ghezová viedli každý svoj tím astronómov, ktorí sa od začiatku 90. rokov minulého storočia sústreďovali na oblasť zvanú Sagittarius A* v centre našej galaxie. Čím ďalej presnejšie pritom mapovali obežné dráhy najjasnejších hviezd najbližšie k stredu Mliečnej dráhy.
Zistili pritom, že akýsi extrémne ťažký, neviditeľný objekt hviezdy priťahuje a tie v dôsledku toho krúžia dookola závratnou rýchlosťou, napísala švédska akadémia vied.
S použitím najväčších svetových teleskopov Genzel a Ghezová vyvinuli metódy, ktorými dokázali nahliadnuť cez medzihviezdne mračná do centra Mliečnej dráhy. Ich priekopnícka práca nám poskytla zatiaľ najpresvedčivejšie dôkazy o existencii supermasívnej čierne diery v centre Mliečnej dráhy, dodala akadémia.
Trojica vedcov si rozdelí finančnú odmenu v hodnote desať miliónov švédskych korún (približne 959 000 eur).
Vlani toto ocenenie získali Američan kanadského pôvodu James Peebles a Švajčiari Michel Mayor a Didier Queloz za príspevok k pochopeniu evolúcie vesmíru.
Peeblesove teoretické objavy poskytli základ pre moderné porozumenie histórie kozmu od veľkého tresku po súčasnosť, zatiaľ čo dvojica švajčiarskych vedcov objavila prvú exoplanétu, ktorá obieha okolo hviezdy podobnej Slnku.
Prvú Nobelovu cenu za fyziku dostal v roku 1901 nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen za objav žiarenia, ktoré po ňom bolo aj pomenované. Odvtedy sa stalo laureátmi tohto najvýznamnejšieho ocenenia ďalších 212 osobností.
Viac ako týždennú sériu ohlasovania nositeľov prestížnych ocenení odštartovalo v pondelok (5. októbra), keď Štokholmský Karolínsky inštitút oznámil, že tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo získali Američania Harvey Alter a Charles Rice a Brit Michael Houghton za objav vírusu spôsobujúceho hepatitídu C.
Ocenenie, ktoré bude tento rok dotované desiatimi miliónmi švédskych korún, čo je o milión švédskych korún viac ako doteraz, bude tento týždeň udelené ešte za chémiu, literatúru, za mier a na záver budúci týždeň v pondelok tiež za ekonómiu.
Slávnostné odovzdanie ocenenia plánované na 10. decembra, teda výročie úmrtia zakladateľa ceny a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela, ktorý zomrel v roku 1896, tento rok kvôli koronavírusu tiež zmení podobu. Namiesto zo štokholmskej koncertnej siene bude vysielané v televízii zo štokholmskej radnice. Tiež laureáti by sa mali pripojiť virtuálne. Udeľovanie Nobelových cien za mier v Osle bude tiež menšie.