Všetci tiež opísali, že telefonát Nobelovho výboru ich zastihol v trochu nevhodnom čase: Brit Roger Penrose bol práve v sprche, Američanke Andrey Ghezovej telefón zazvonil o druhej ráno a Nemec Reinhard Genzel musel prerušiť videokonferenciu s kolegami, napísali tlačové agentúry.
„Bola to obrovská pocta a nesmierne potešenie, keď som tú správu dnes ráno počul, hoci to prebehlo trochu nezvyčajne – musel som kvôli tomu vyliezť zo sprchy,“ povedal 89-ročný britský matematik a fyzik Penrose. Kráľovská švédska akadémia vied mu cenu udelila za to, že svojimi výpočtami dokázal, že existencia čiernych dier vyplýva z Einsteinovej všeobecnej teórie relativity.
Britský astrofyzik Martin Rees poznamenal, že práve Penrose svojim výskumom v 60. rokoch minulého storočia spustil akúsi renesanciu štúdia teórie relativity, na ktorej sa podieľal aj vtedy mladý fyzik a neskorší slávny popularizátor vedy Stephen Hawking, ktorý zomrel v roku 2018. „Penrose a Hawking sú ľudia, ktorí pre naše porozumenie gravitácie urobili od Einsteinovej éry najviac. Ocenenie žiaľ prišlo príliš neskoro na to, aby časť uznania mohol získať aj Hawking,“ povedal podľa agentúry AP Rees.
Nemeckého astrofyzika Genzela zastihol telefonát zo Švédska dnes dopoludnia vo chvíli, kedy v sídle svojho domovského Ústavu Maxa Plancka pre astrofyziku v Garchingu pri Mníchove viedol videokonferenciu s kolegami. „Z telefónu zaznel hlas a povedal: Tu Štokholm …Tento príbeh rozpráva mnoho laureátov Nobelovej ceny, ale človek tomu rovnako neverí, keď to príde,“ povedal 68-ročný Genzel agentúre DPA a pripustil, že ho v tú chvíľu zavalili emócie. „Pár sĺz pri tom bolo,“ povedal.
Najmladšia z ocenených, 55-ročná americká astronómka Andrea Ghezová, si pre časový posun vypočula správu o Nobelovej cene v posteli v Los Angeles dve hodiny po polnoci. „V prvých minútach som mala pocit, že sa mi to len zdá,“ povedala vedkyňa agentúre AP.
Ghezová je len štvrtá žena, ktorá Nobelovu cenu za fyziku dostane. „Dúfam, že môžem pre tento odbor nadchnúť ďalšie mladé ženy. Som nesmierne rada, že cenu dostanem a zodpovednosť vyplývajúcu z toho, že som len štvrtá žena, beriem veľmi vážne,“ povedala profesorka Kalifornskej univerzity.
Genzel a Ghezová od začiatku 90. rokov minulého storočia viedli každý svoj tím astronómov a nezávisle na sebe sa im podarilo získať dôkazy o existencii supermasívneho objektu v centre našej galaxie. Oblasť zvanú Sagittarius A* v strede Mliečnej dráhy preskúmali pomocou najväčších svetových teleskopov a výsledkami svojich pozorovaní presvedčivo doložili existenciu čiernej diery s hmotnosťou štyrimiliónkrát väčšou, ako je hmotnosť Slnka.
Medzi oboma tímami, z ktorých ten Genzelovv využíval teleskopy z Európskeho južného observatória (ESO) v Čile, vznikla súťaživosť a práve vzájomná rivalita vraj vedcov motivovala. Podľa Genzela ale možno nastal čas pretaviť rivalitu do spolupráce. „Musíme sa rozhodnúť, či budeme takto pokračovať ďalej, alebo či nastal čas pracovať spoločne, keď nás oboch korunovali,“ podotkol nemecký vedec.