Nobelovu cenu za chémiu udelili za vývoj metódy na úpravu génov

, 07.10.2020 07:43, aktualizované: 15:19

Nobelovu cenu za chémiu v stredu vyhrali prvýkrát v dejinách švédskej Kráľovskej akadémie vied dve ženy, a to za vývoj metódy CRISPR-Cas9, ktorá umožňuje vedcom upraviť DNA ľubovoľného organizmu. Informovala o tom agentúra AFP. Francúzska biochemička Emmanuelle Charpentierová si cenu rozdelí s americkou biochemičkou Jennifer Doudnovou.

Na archívnej snímke zo 14. marca 2016 americká...
Na archívnej snímke zo 14. marca 2016 americká biochemička Jennifer Doudnová (vľavo) a francúzska biochemièka Emmanuella Charpentierová. Autor: TASR/AP, Alexander Heinl

Doudnová dúfa, že ich víťazstvo je „pozitívnym odkazom najmä pre mladé dievčatá, ktoré sa chcú venovať vede“, a dodala, že nezáujem mladých ľudí pracovať vo vedeckej oblasti je „hlboko znepokojujúci.“ „Veľmi dúfam, že táto technológia pomôže odhaliť nové záhady v biológii, a že bude použitá v prospech ľudstva,“ povedala Doudnová pre agentúru AP.

Laureátky vyvinuli metódu CRISPR-Cas9 na základe imunitného systému baktérií, ktoré tiež môžu byť nakazené vírusmi. Ak baktéria infekciu prežije, časť virálnej DNA zostane v jej špecifických častiach zvaných CRISPR. Z tejto časti virálnej DNA potom baktéria vytvorí zodpovedajúce vlákno crRNA, ktoré v kombinácii s molekulou tracrRNA a dvoma proteínmi vrátane Cas9 vytvoria tzv. „biologické nožnice“.

Tieto nožnice sa dokážu vďaka vláknu crRNA – ktoré je založené na virálnej DNA – zamerať na špecifickú časť sekvencie DNA vírusu, rozstrihnúť ju, a tak vírus zneškodniť.

Emmanuelle Charpentierová a Jennifer Doudnová zistili, že v tomto mechanizme dokážu nahradiť vlákno crRNA vírusu ľubovoľným crRNA z hocijakého organizmu, a tak veľmi presne upraviť akúkoľvek sekvenciu DNA.

„S pomocou tejto technológie môžu vedci s mimoriadne vysokou presnosťou meniť DNA zvierat, rastlín a mikroorganizmov. Táto technológia mala revolučný vplyv na biológiu, prispieva k novým terapiám na rakovinu a môže viesť aj k vyliečeniu dedičných chorôb,“ uviedla štokholmská Kráľovská akadémia vied.

Vlani získali Nobelovu cenu za chémiu Američan narodený v Nemecku John Goodenough, britsko-americký vedec Stanley Whittingham a Japonec Akira Jošino za vývoj lítium-iónových batérií, ktoré sa v súčasnosti využívajú po celom svete k napájaniu prenosných elektronických zariadení.

Udeľovanie Nobelových cien prebieha každoročne v rovnakom poradí, kedy sa ako prvý o ocenenie v pondelok dozvedia laureáti ceny za medicínu, o deň neskôr sa oznamujú mená nositeľov ceny za fyziku. Po oznámení cien za chémiu potom nasleduje ocenenie za literatúru, za mier a za ekonómiu.

Slávnostné odovzdanie ocenenia je plánované na 10. decembra, teda na výročie úmrtia zakladateľa ceny a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#výskum #vedci #Nobelove ceny #Nobelova cena za chémiu #Nobelova cena #nanokryštály #gény #DNA #chémia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku