Do akej miery je normálne zabúdať. Je "okno" príznakom choroby?

18.10.2020 08:17
alzheimerova choroba, pamat, demencia, mozog
Ilustračné foto. Autor:

Do akej miery je normálne zabúdať mená a heslá? Nejaké to "okno" ešte nie je príznakom choroby. Nedostatky v pamäti sú častejšie so zvyšujúcim sa vekom, ale dôvodom môžu byť aj psychické problémy alebo depresie, napísal taliansky denník Corriere della Sera.

Mnoho ľudí sa sťažuje na svoju pamäť. Všetci si chceme lepšie a viac pamätať a predovšetkým sa uistiť, že „diery“ v pamäti nie sú prejavom nastupujúcej demencie. Aj keď ide o veľmi rozšírený jav, neurológovia, psychiatri a geriatri sa týmito ľahšími prepadmi pamäti, ktoré sú väčšinou označované za klinicky bezvýznamné, len málokedy zaoberajú. Sú formy takzvane funkčné, ktoré nemusia vyvolávať znepokojenie, ale ktoré závisia z väčšej časti od kolízií našej reálnej pamäti a požiadaviek stále zložitejšieho sve­ta.

„Stáva sa, že človek vstúpi do miestnosti a zabudne, prečo tam prišiel, alebo že stratí niť pri konverzácii, alebo zabudne PIN svojej karty. To sa stáva denne,“ uvádza Jon Stone z Edinburskej univerzity. „Sú to tiež dôkazy tej skutočnosti, že tieto kognitívne nedostatky rastú ruka v ruke s postupujúcim vekom,“ dodáva.

Holandská štúdia realizovaná na dvoch tisíckach zdravých ľudí ukázala, že 29 % osôb vo veku od 25 do 35 rokov si myslí, že im vynecháva pamäť. Tento podiel rastie na 34 % vo veku od 40 do 50 rokov, na 41 % vo veku od 55 do 65 rokov a na 52 % vo veku od 70 do 85 rokov. Až 60 % týchto ľudí ich zábudlivosť znepokojuje. Sťažnosti na medzery v pamäti môžu súvisieť s depresívnymi stavmi a s pocitom, že sa človek necíti úplne zdravý. Niektorí ľudia prisudzujú zábudlivosť emočným problémom, nedostatku špecifických záujmov alebo veku. Väčšina osôb príčinu zábudlivosti nepozná.

Pocit straty pamäti nielenže nie je prejavom budúcej demencie, ale približne polovica prípadov sa časom zlepšuje, keď sú prekonané psychické problémy, ktoré sú v niektorých prípadoch príčinou zabúdania. Podľa Stonea a jeho spolupracovníkov je možné dosť jasne rozlíšiť niektoré okolnosti zhoršenia pamäti, ktoré nemajú nič spoločné s rizikom rozvoja demencie.

Patria sem symptómy nefunkčnosti pamäte. Človek väčšinou v takom prípade ani nejde k lekárovi a znepokojuje sa len málo. Zvyčajne ide o človeka, ktorý má prehnané požiadavky na pamäť.

Človek sa sťažuje na zlú pamäť a malú schopnosť sústredenia, to však môže byť výrazom depresie alebo úzkosti. Tieto nedostatky môžu pretrvávať aj po tom, čo bol depresívny stav prekonaný.

Väčšinou ide o stav, o ktorom nevypovedajú kognitívne testy. Liečbou základného ochorenia sa situácia zlepší.

Človek má výpadky pamäti, ktoré si všimnú aj ostatní členovia rodiny. Môže zabúdať PIN karty alebo dokonca rodinné výročia, ktoré si ostatní dobre pamätajú a ktorých sa sám v minulosti zúčastnil. Problém s pamäťou tu je prítomný, ale nie je konštantný či rozšírený. Ľudia napríklad zabúdajú mená niektorých známych ľudí, ale mnohé iné si pamätajú. Taký stav nie je možné pripisovať na vrub psychických či neurologických porúch a nezhoršuje sa, aj keď ten, kto ho prežíva, ho považuje za znepokojivý.

Choroby, ako je syndróm chronickej únavy či syndróm dráždivého čreva, často so sebou prinášajú okrem nespavosti a pocitu únavy aj pocit problémov s pamäťou. Aj niektoré lieky môžu vyvolávať pocit straty pamäti. Tento stav zvyčajne po tom, čo liek prestaneme užívať, zmizne.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#zabúdanie #výskum #vedci #poruchy pamäte #demencia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku