Výskum: Vírus SARS-CoV-2 prežil v laboratórnych podmienkach až 28 dní

12.10.2020 19:00
koronavirus
Autor:

Koronavírus spôsobujúci ochorenie COVID-19 môže zostať na povrchoch ako bankovky, obrazovky telefónov alebo oceľ infekčný až 28 dní, informovali podľa portálu BBC austrálski vedci.

Zistenia austrálskej národnej výskumnej agentúry (CSIRO) naznačujú, že vírus SARS-CoV-2 dokáže prežiť dlhšie, ako sa predpokladalo. Svoj výskum však uskutočnili v tme, pričom už je dokázané, že UV žiarenie dokáže vírus zabiť.

Koronavírus sa prenáša najmä, keď nakazení ľudia kašlú, kýchajú alebo rozprávajú a niektorí experti spochybňujú tvrdenia, že by hrozbu mohol v skutočnosti predstavovať aj prenos prostredníctvom povrchov.

Existujú pritom dôkazy, že sa vírus dokáže prenášať prostredníctvom čiastočiek držiacich sa vo vzduchu a tiež je možné sa nakaziť dotykom kontaminovaného povrchu, uvádza americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb. Tento spôsob prenosu je však omnoho zriedkavejší.

Predchádzajúce laboratórne testy ukázali, že vírus SARS-CoV-2 dokáže prežiť do dvoch až troch dní na bankovkách a skle a do šiestich dní na plastoch a oceli, no výsledky sa rôznia.

Vedci z CSIRO však zistili, že vírus je nesmierne silný a na hladkých povrchoch, ako sú obrazovky mobilných telefónov alebo papierové a plastové bankovky, dokáže prežiť až 28 dní. Toto platí pri teplote 20 stupňov Celzia, čo je zhruba izbová teplota, a v tme. Pre porovnanie, vírus chrípky v rovnakých podmienkach prežije 17 dní.

Štúdia, ktorej výsledky publikovali v odbornom časopise Virology Journal, tiež ukázala, že SARS-CoV-2 prežije kratšie pri vyšších teplotách, ako v chlade. Na niektorých povrchoch prestal byť pri teplote 40 stupňov Celzia nákazlivý do 24 hodín. Dlhšie pritom vydržal na hladkých, neporéznych povrchoch, ako na poréznych materiáloch ako je napríklad textil, ktorý neudržal infekčný vírus dlhšie ako 14 dní.

Viacerí odborníci však štúdiu austrálskych vedcov kritizujú, pretože podľa nich majú použité laboratórne podmienky veľmi ďaleko od reálneho sveta.

Profesor Ron Eccles, napríklad, podľa BBC vedcov obvinil, že vyvolávajú zbytočný strach, pretože vírusy sa na povrchy prenášajú prostredníctvom hlienov pri kašli a kýchaní a špinavými prstami, no vedci v tejto štúdii nepoužili na prenos ľudský hlien, ktorý predstavuje pre vírusy nepriateľské prostredie, lebo obsahuje biele krvinky produkujúce enzýmy, ktoré ničia vírusy. „Podľa môjho názoru prežijú infekčné vírusy v hliene na povrchu hodiny, nie dni,“ skonštatoval.

Iní vedci síce pripúšťajú, že Austrálčania robili testy v umelom, pre vírus priaznivom, prostredí, no trvajú na tom, že ich zistenia zdôrazňujú potrebu umývania rúk, pravidelného čistenia povrchov a tiež vyhýbania sa dotýkania tváre v záujme zníženia rizika infekcie.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vírus #vedci #laboratóriá #koronavírus #Covid-19
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku