V ľudskom tele sa tvoria obranné látky v niekoľkých fázach, nie iba v jednej. Telo najprv produkuje „armádu“ obranných látok v reakcii na infekciu, tie ale rýchlo odumierajú. Dlhodobo vytvorené protilátky potom zistili u viac ako 90 percent pacientov. Odborníci skúmali viac ako 30 tisíc ľudí.
Vedci našli podobnú paralelu pre imunitu ako pre fázy príchodu nového tyypu koronavírusu, pretože aj naše telo má údajne „2. vlnu“ protilátok, ktoré sú oveľa silnejšie ako v prvej fáze. Preto podľa nich boli aj výsledky skúmania miery obranyschopnosti po infekcii nízke.
Aké píše server CNN, údaje ukazujú, že až 9 z 10 vyliečených z choroby COVID-19 si udrží stabilnú obranyschopnosť proti vírusu. Profesor vakcinológie na newyorskej lekárskej fakulte a vedúci tímu štúdie Florian Krammer najprv uznal, že protilátky proti koronavírusu rýchlejšie odchádzajú. Teraz ale povedal, že vo svojom novom pátraní narazili na nové zistenia.
„Viac ako deväťdesiat percent ľudí s ľahkým či stredným priebehom choroby produkujú dostatočne silné protilátky pre neutralizovanie vírusu. Tento stav si potom udržia niekoľko mesiacov,“ tvrdí Krammer.
Tím skúmal vzorku viac ako 30 tisíc ľudí, pozitívne testovaných na COVID-19 v sieti nemocníc Mount Sinai’s Health System v New Yorku od marca do októbra. Lekári charakterizovali mieru vytvorených protilátok ako nízku, strednú a vysokú. Tiež podrobne sledovali 121 uzdravených pacientov, ktorí darovali krvnú plazmu. Najprv tri mesiace potom, ako sa u nich objavili prvé príznaky, a potom znova o päť mesiacov neskôr. Síce bol vysledovaný pokles niektorých protilátok, iné ale zostali. Informoval o tom časopis Science.
„Pomer protilátok, ktorý sme pôvodne u jedinecov merali, bol pravdepodobne produkovaný plazmablastami – bunkami, ktoré ako prvé reagujú na invazívny vírus. Potom sa spájajú, aby vytvorili počíatočné protilátky, ktorých sila však rýchlo klesá,“ vysvetlila Ania Wajnbergová, riaditeľka klinického oddelenia pre testovanie protilátok v nemocnici Mount Sinai v New Yorku.
Ako ďalej dodala, následne pozorovali trvalé hladiny protilátok. „Pravdepodobne sú produkované dlhodobými plazmatickými bunkami v kostnej dreni. To je podobné aj u iných vírusov a je pravdepodobné, že tieto bunky zostávajú," doplnila lekárka Ania Wajnbergová. „Túto skupinu budeme ďalej sledovať. Uvidíme ich mieru stability," dodala.
Protilátky nie sú jedinou ochranou imunitného systému proti infekcii, ale predstavujú prvú obrannú liniu. Odborníci sa zhodujú, že ich prítomnosť je dôležitá pre efektívny vývoj vakcíny.
Upozorňujú ale, že ochorenie je stále neprebádané a je potrebný ďalší výskum. Príbehy ľudí, ktorí boli vírusom infikovaní viackrát, sú väčšinou neoficiálne a je ich málo, ale aj tak podľa odborníkov je dôvod k obavám. „Bolo by oveľa lepšie zbaviť sa pandémie, keby boli ľudia schopní voči infekcii vytvoriť trvalú obranyschopnosť,“ zhodujú sa.
Respiračné vírusy, medzi ktoré patrí napríklad aj chrípka, sú z tohto pohľadu zložitejšie. Ochorieť môžu ľudia totiž opakovane a očkovanie ponúka len čiastočnú ochranu. Práve chrípka má totiž tendenciu mutovať. A zdá sa, že sem spadajú aj koronavírusy.
„Môžu spôsobovať prechladnutie, ale pretože nebývvajú zvyčajne smrteľné, nie sú ani tak dobre študované,“ vysvetľujú odborníci. "Z práce s bežnými ľudskými koronavírusmi vieme, že sú indukované takzvané neutralizačné protilátky. A práve tie môžu v tele prežívať roky, poskytujú ochranu pred reinfekciou alebo pomáhajú ochorenie zmierniť, a to aj v prípade, že sa človek opäť nakazí, cituje server CNN vyhlásenie lekárky Wajnbergovej a jej tímu.
Stále treba bádať po tom, či infekcia SARS-CoV-2 skutočne bráni opakovanému nakazeniu a prípadne na ako dlho. Ďalší výskum by podľa odborníkov mal stanoviť takzvanú „koreláciu ochrany“. Ide o zlúčeniny merateľné v krvi, ktoré lekárom ukážu, či je človek imúnny. Preto by tak ľudia nemuseli nutne čakať na vakcínu.