Podarilo sa to až 3. novembra 2005. V katedrále v meste Frombork na severe Poľska pri Baltickom mori archeológovia identifikovali tú správnu hrobku a podľa lebky zrekonštruovali nebožtíkovu podobu, zhodujúcu sa s dobovými portrétmi. Istotu potom priniesla DNA zo zuba s vlasom, zachovaným v jednej z Kopernikových kníh.
Kopernik, ktorý sa narodil 19. februára 1473, nebol prvý, kto tvrdil, že Zem nie je nehybný stred vesmíru, písali o tom už niektorí učenci v antike. Ale práve jeho verzia heliocentrickej teórie bola revolučná napriek tomu, že sa v nej čiastočne mýlil. Podľa hypotézy, ktorú formuloval, totiž planéty obiehali okolo Slnka po kružniciach. Až Johannes Kepler o takmer storočie neskôr na dvore Rudolfa II. v Prahe prišiel s myšlienkou eliptických dráh.
Autor slávneho diela O pohybe nebeských telies pritom nebol len astronómom, ale všestrannou renesančnou osobnosťou. V poľskom Krakove študoval astronómiu a matematiku, potom v Taliansku svetské i cirkevné právo a medicínu.
Zastával množstvo cirkevných funkcií (okrem iného kanonika katedrály vo Frauenbergu, dnešnom Fromborku), organizoval obranu proti nájazdom Rádu nemeckých rytierov, kreslil mapy a vydal aj národohospodársky Traktát o minci, v ktorom riešil infláciu.
Do konfliktu s cirkvou sa nedostal ani tak pre svoju heliocentrickú teóriu, ako kvôli žene. Ako cirkevný činiteľ mal totiž dodržiavať celibát, čo údajne nerobil – v roku 1538 ho biskup Johannes Dantiscus obvinil zo vzťahu s gazdinou.
Kopernik, po ktorom je pomenovaný kráter na Mesiaci aj rádioaktívny prvok Copernicium (Cn), zomrel 24. mája 1543 vo Fromborku. Pochovaný bol v tamojšej katedrále pri oltári, ako bolo zvykom u kanonikov, nevedelo sa však presne pri ktorom.
Päť rokov po objave sa vo fromborskej katedrále konala slávnostná omša, počas ktorej boli Kopernikove pozostatky uložené pri päte novej hrobky. Je vytesaná z čiernej žuly a zdobí ju model Slnečnej sústavy.