Vyplýva to z nemeckej štúdie nadácie pre podporu ľudí s psychickými problémami (Stiftung Deutsche Depressionshilfe.
Ľudia s depresiami sa nákazy koronavírusom boja porovnateľne ako ostatní, problémom je naopak narušenie bežného denného rytmu. Jarnú karanténu viac ako záťaž vnímala práve populácia s psychickými problémami. Na rozvrátenie štruktúry dňa si sťažovalo 74 percent ľudí s depresiami oproti 59 percentám ostatných. Stratený denný rytmus potom viedol k tomu, že ľudia viac zostávali cez deň v posteli, u psychicky chorých to bolo častejšie (48 percent) ako u ostatných (21 percent).
„Ľudia s depresiami cítia beznádej a sú vyčerpaní. Chýbajúca štruktúra dňa zvyšuje riziko, že postihnutí neopustí posteľ. Dlhší pobyt v posteli potom ešte viac depresiu zosilňuje. A začína začarovaný kruh,“ vysvetlil Ulrich Hegerl z nadácie.
Rozdiel v prístupe psychicky chorých a zdravých je zjavný aj v hľadaní pozitív karantény, kedy lepšie stránky dokáže vidieť 58 percent respondentov z bežnej populácie a 38 percent opýtaných s depresiami. Situácia pre psychicky chorých je zaťažujúca aj týždne po skončení karantény. Takúto skúsenosť má 68 percent ľudí s depresiami a 36 percent ostatných.
Za veľký problém nadácia označila aj skutočnosť, že karanténa vedie k zníženiu dostupnosti odbornej pomoci. Každý druhý respondent s depresiami uviedol, že sa potýkal so zrušenými konzultáciami u svojho odborného lekára či psychoterapeuta. Každému desiatemu sa potom stalo, že kvôli karanténe mu bola odrieknutá i vopred plánovaná hospitalizácia.