Vedci: Ženy v praveku možno lovili zver rovnako ako muži

01.12.2020 07:30
1
Ilustračné foto. Autor: ,

Na rozdiel od všeobecnej mienky sa pred tisíckami rokov ženy tiež zúčastňovali lovu, a to aj na vysokú zver. Uvádza sa to v štúdii americkej Kalifornskej univerzity.

Jej autori vychádzajú z objavu pozostatkov mladej ženy z doby pred 9000 rokmi, ktorá bola pochovaná v peruánskych Andách s mnohými poľovníckymi zbraňami, napísala agentúra AFP.

Tím Randalla Haasa analyzoval aj ďalších 27 hrobov, ktoré obsahovali tie isté zbrane. Vedci dospeli k záveru, že ženy mohli tvoriť 30 až 50 percent lovcov žijúcich na americkom kontinente v tomto období.

Štúdia odporuje rozšírenému názoru, že v spoločnosti lovcov a zberačov boli lovci najmäe muži. „Ukazuje nám to, že táto domnienka bola nepresná, aspoň pre jednu časť histórie ľudstva,“ uviedol Randall Haas.

Závery štúdie podľa neho zvýrazňujú rozdielnosti v praxi spojené s dnešnou prácou, ako je rozdiel v mzdách a v kariére medzi mužmi a ženami. Ukazuje to, že pokiaľ ide o tieto rozdiely, nie je na nich nič „prirodzeného“.

Kostry šiestich osôb, z toho dvoch lovcov, objavil Haas a členovia miestnej komunity Mulla Fasiri vo Wilamaya Patjxa, významnej archeologickej lokalite v peruánskych Andách. Analýza kostí a zubov umožnila identifikovať ženu starú sedemnásť až devätnásť rokov, ktorú vedci pomenovali WMP6, a muža vo veku dvadsaťpäť až tridsať rokov.

Vykopávky na mieste, kde spočívala mladá žena, boli podľa Haasa pre vedcov zvlášť zaujímavé. Objavili tu totiž celú zbierku poľovníckych potrieb a nástrojov na štvrtenie koristi, ktoré zrejme dokazujú jej postavenie lovkyne: kamenné hroty kopije, nôž a opracované kamene k vyvrhovaniu a štvrteniu zvierat. Tieto predmety boli v koženom vaku, ktorý sa rozložil. Žena zrejme používala zbraň nazývanú atlatl, čiže vrhač oštepov, ktorý umožňoval zvýšiť rýchlosť letu a dolet oštepu.

Aby vedci zistili, či táto žena bola výnimkou, skúmali 429 kostier pochovaných v 107 lokalitách na kontinente, ktoré sú staré 17000 až 4000 rokov. Našli 27 jednotlivcov, ktorých pohlavie bolo nezvratne zistené a ktorých hroby obsahovali lovecké potreby. Išlo o 16 mužov a 11 žien.

„Táto vzorka je postačujúca na to, aby sme vyvodili záver, že účasť žien na love vysokej zveri bola v tejto dobe bežná,“ uviedli vedci. S použitím štatistického modelu odhadli, že ženy v týchto spoločnostiach tvorili 30 až 50 percent lovcov.

V roku 2017 sa tiež genetickou štúdiou potvrdilo, že jeden z vikingkých bojovníkov bola v skutočnosti žena.

Doteraz nie je známe, prečo mnohé moderné spoločnosti lovcov a zberačov vykazujú diskrimináciu pohlaví pri loveckých aktivitách. Niektoré teórie naznačujú, že by to mohlo byť dôsledkom vonkajších vplyvov.

Je možné, že sa vrhač oštepov patriaci mladej žene označenej ako WMP6 dal ľahšie ovládať ako podobné nástroje mužov a že s takými vrhači mohli deti vedieť zaobchádzať ešte predtým, než dievčatá dosiahli pohlavnú vyspelosť a museli sa venovať rodeniu a výchove detí. Naopak, streľba z luku vyžaduje pravidelnú a dlhodobú prax.

Randall Haas teraz dúfa, že po tejto štúdii budú nasledovať ďalšie výskumy, ktoré pomôžu zistiť, či v tejto dobe žili ďalšie lovkyne aj v iných častiach sveta.

#ženy #vedci #štúdia #pravek #lov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku