„Každý druh čaju, biely, zelený, wu-lung, čierny či bylinkový, vyžaduje konkrétnu dobu lúhovania a tiež požadovanú počiatočnú teplotu vody, v ktorej lúhovanie prebieha. To všetko najmä kvôli maximálnemu chuťovému zážitku,“ hovorí vedec Tomáš Čejka z Botanického ústavu, Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied.
"Pri prekročení odporúčanej doby lúhovania sa do čaju začnú uvoľňovať aj ďalšie látky, najmä triesloviny, ktoré majú zvyčajne horkú až zvieravú chuť, čím sa výsledný chuťový zážitok opäť mení.
Triesloviny môžu dráždiť žalúdočnú sliznicu a spôsobovať tak napríklad nauzeu, teda pocit na vracanie alebo bolesť žalúdka," vysvetľuje Tomáš Čejka. Ako uviedol, prelúhovaný čaj však nepredstavuje významné zdravotné riziko.
„To môže nastať výnimočne, napríklad vtedy, ak sa do výluhu dostanú z čajových lístkov toxické látky, ktoré sa v nich mohli nakumulovať najmä z pôdy, ktorá ich obsahovala. Najčastejšie to býva ortuť, olovo, arzén alebo kadmium. Je však ťažké určiť, ktorých čajov sa to konkrétne týka. Asi by som sa vyhýbal napríklad japonským čajom z oblasti Fukušimy. Aby som to teda zhrnul: môj názor je, že čaj by sa mal lúhovať podľa druhu len takú dobu, aká je preň vhodná, prelúhovaný čaj by som nepil, ale najmä preto, že chuťový zážitok je z neho mizerný,“ dodal Tomáš Čejka.
