Dôvody? Chronická sínusitída (zápal prínosových dutín), vírusové ochorenie, poranenie lebky, ktoré môže poškodiť vlákna čuchových nervov, polypy či nádory. Niekedy je strata čuchu prvým signálom chorôb nervového systému, ako je Parkinsonova choroba alebo Alzheimer. Čuch je jedným z našich piatich zmyslov, ale často je považovaný za podradný, napísal taliansky denník Corriere della Sera.
Máme okuliare, ktoré napravia zlý zrak, máme načúvadlá, aby sme dobre počuli, ale nemáme nič, čo by obnovilo čuch a tiež výskum je v tomto smere obmedzený. Epidémia COVID-19 zvýraznila význam nášho piateho zmyslu, často opomínaného. Mnohí zažili, aj keď len dočasne pocit, že žijú, bez vône a chute. A táto skúsenosť môže prispieť k tomu, že budeme empatickejší voči tým, ktorí s týmto nedostatkom žijú celý život.
Anosmia znamená úplnú stratu čuchu. Hyposmia je čiastočná strata čuchu. Väčšina ľudí s anosmiou môže cítiť slanú, sladkú, kyslú a horkú chuť, ale nedokáže rozlíšiť špecifické chute. Schopnosť rozlišovať chute závisí totiž na čuchu, nie na chuťových pohárikoch na jazyku. Preto si ten, ktorý trpí anosmiou, často sťažuje, že stratil chuť a nemôže mať pôžitok z jedla. U starých ľudí je znížené množstvo čuchových receptorov. Schopnosť cítiť chuť sa začína meniť okolo šesťdesiateho roku života a zároveň s tým aj čuch. S postupom veku sa tiež zvyšuje prah citlivosti na sladké a slané. Starí ľudia preto používajú viac soli a cukru.
Neschopnosť cítiť vône narušuje náš všedný život. Pacienti nie sú schopní ucítiť možný únik plynu alebo zistiť, že je nejaké jedlo pokazené. Čuch nielenže môže zachrániť život, ale tiež ho môže skvalitniť tým, že umožňuje zachovať si pôžitok z jedla, tešiť sa z okolia a zintenzívniť spomienku. Ak cítime parfum, môžeme si spomenúť na drahú osobu, ale to nedokáže ten, kto nemá piaty zmysel.
Niektoré štúdie realizované v Spojených štátoch a v Škandinávii ukazujú, že nefunkčnosť čuchu zvyšuje riziko smrti, nezávisle od demencie. „Náš výskum ukázal, že anosmia spôsobovala fyzické problémy. Niektorí účastníci štúdie vysvetľovali, že kvôli menšej radosti z jedla majú menší apetít a v dôsledku toho chudnú. Obmedzená schopnosť cítiť chuť viedla niektorých k tomu, že jedli pokrmy s nízkou výživnou hodnotou, zvlášť tie, ktoré boli bohaté na tuky, soľ a cukor,“ uvádza profesor rinológie a olfaktológie (náuky o nosových chorobách a čuchu) na Východoanglickej univerzite Carl Phipott.
Negatívne emotívne aspekty prežívané tým, kto trpí anosmiou, zahŕňajú rozpaky, smútok, depresie, znepokojenie. Dobrovoľníci zúčastňujúci sa štúdie uvádzali každodenné znepokojenie pokiaľ ide o osobnú hygienu (neboli schopní spoznať, či nepáchnu), stratu intimity a narušenie vzťahov s okolím. Niektorí účastníci sa zmieňovali o tom, že nepociťujú radosť pri príležitostiach, ktoré by mali byť jej zdrojom. Nehovoriac už o neschopnosti spájať vône a šťastné spomienky, ktoré pokusné osoby označili za veľmi frustrujúce. Mnohé zážitky tak nemôžu byť plne prežité. Anosmia väčšinou nevzbudzuje empatiu a ten, kto ňou netrpí, ju príliš nechápe. Epidémia covidu snáď zamerala pozornosť na piaty zmysel, ale žiaľ ani dnes neexistuje špecifická liečba, ktorá by anosmiu vyliečila.