Denisovania boli z evolučného hľadiska „sesternice a bratranci“ neandertálcov a tiež blízki príbuzní dnešných ľudí. Neandertálci aj denisovania vymreli zrejme pred 30 000 rokmi, ale zanechali svoje stopy v genetickej výbave moderných ľudí. Asi tri percentá genómu dnešných ľudí z Papuy-Novej Guiney pochádzajú práve od denisovanov.
Novú líniu ľudského rodu sa podarilo určiť vďaka testom DNA, vykonaným na kosti článku prsta, ktorý patril dieťaťu ženského pohlavia. Zistenú DNA porovnali s neandertálskou a tiež s DNA dnešných Homo sapiens pochádzajúcich z Afriky, Ázie a Európy. Ukázalo sa, že nejde o žiadny známy druh, avšak z necelých troch percent sa zhoduje s DNA obyvateľov Melanézie.
Paleogenetici preukázali, že denisovania sa podobali skôr neandertálcom než nášmu rodu. Znamená to, že s nimi zdieľali rovnakých predkov, ktorí sa rozdelili na dve vetvy pred 600 000 rokmi. Ešte o 200 000 rokov skôr sa táto ich spoločná vetva oddelila od populácie, z ktorej sa neskôr vyvinul dnešný človek.
Zubná stolička nájdená v tej istej jaskyni tiež potvrdila, že ich morfológia je oveľa primitívnejšia ako u dnešných ľudí. Podobá sa chrupu Homo erectus, ďalšej vetve zložitého stromu vývoja človeka z doby pred 1,8 milióna rokov.
Tieto pozostatky denisovanov z Denisovej jaskyne doplnil vlani v máji ďalší nález. Experti odhalili, že zástupcovi denisovanov patria aj fosílie kosti, ktorá bola nájdená v roku 1980 pred jaskyňou na Tibetskej náhornej plošine v čínskej provincii Kan-su. Radiouhlíkovou metódou bol vek objavenej dolnej čeľuste stanovený na 160 000 rokov.
Nový objav môže vysvetliť, prečo jedinci skúmaní v Denisovej jaskyni mali gén, ktorý chráni pred hypoxiou, teda nedostatočným množstvom kyslíka, vo veľkých nadmorských výškach. To doteraz vedcov zarážalo, pretože spomínaná sibírska jaskyňa leží iba v 700 metroch nad morskou hladinou. Súčasní Šerpovia, Tibeťania a susedné populácie majú rovnakú génovú variantu, už tú zrejme získali, keď sa pred mnohými tisíckami rokov začali krížiť zástupcovia denisovanov a Homo sapiens. Schopnosť žiť v tak extrémnych podmienkach sa skôr pripisovala len druhu Homo sapiens.