Podobné nálezy v obrovských priestoroch Sibíri pribúdajú, poznamenala agentúra Reuters. Tieto objavy podľa nej súvisia so zmenami klímy, kvôli ktorým sa polárne oblasti otepľujú rýchlejšie ako zvyšok sveta. V dôsledku topenia večne zamrznutej pôdy zvanej permafrost sa dostávajú na svetlo skôr nedostupné nálezy prehistorických zvierat, ktoré sa v zmrznutej pôde dochovala v dobrom stave.
Nosorožca objavili už v auguste so všetkými končatinami, niektorými orgánmi a tiež rohom, čo je v prípade týchto nálezov absolútna rarita, pretože roh sa pomerne rýchlo rozkladá, povedal miestnej televízii vedec Valerij Plotnikov. Odhadol, že srstnatý nosorožec mohol žiť v neskorom pleistocéne, starších štvrtohorách, ktoré zahŕňajú staršiu dobu kamennú (paleolit). Daný nosorožec svoj roh zrejme používal na zbieranie potravy, súdiac aspoň podľa nájdených stôp svedčiacich o opotrebení oderom.
Plotnikov ocenil, že telo zvieraťa sa zachovalo v oveľa lepšom stave ako predtým nájdené exempláre tohto druhu. Zachovali sa aj mäkké tkanivá, možno pohlavné orgány a časť čriev, ktorých obsah by mohol vedcom spresniť, v akom prostredí nosorožec vtedy žil. Plotnikov usudzuje, že nosorožec zomrel vo veku troch-štyroch rokov, teda išlo o dospievajúce mláďa, ktoré už prešlo z mlieka na rastlinnú stravu, ale stále žilo s matkou. O život prišlo pravdepodobne tým, že sa zrútilo do jamy.