Vedecké objavy 2020: Aj umelá inteligencia vie navrhnúť liek

JANUÁR

• Solárny teleskop na Havaji priniesol nové zábery povrchu Slnka. Daniel K. Inouye Solar Telescope zaznamenal „bunkové štruktúry“ povrchu veľké zhruba 30 kilometrov, čo je pozoruhodné, keďže hviezda má priemer približne 1,4 milióna kilometra a od Zeme je vzdialená 149 miliónov kilometrov.
• Spoločnosť Boeing prvý raz otestovala let najväčšieho dvojmotorového lietadla na svete s označením 777X.
• Britskí vedci objavili typ bielej krvinky, ktorý by sa dal využiť na liečbu všetkých druhov rakoviny. Špecifický T-lymfocyt sa zatiaľ osvedčil pri laboratórnych testoch. Podľa tímu odborníkov z Cardiffskej univerzity má „veľký potenciál“.
• Ľudské telo sa priebežne ochladzuje. Bežná teplota ľudského tela klesá. Už to nie je v priemere 37 stupňov Celzia, ako zistila veda v 19. storočí, ale podľa novej štúdie bádateľov zo Stanfordskej univerzity len 36,6 stupňa.
• Pred miliardami rokov mal Mesiac vo svojom jadre čosi ako výkonné dynamo, ktoré produkovalo silné magnetické pole. Keď sa však dynamo zastavilo a vyhaslo, rozptýlilo sa podľa amerického vedeckého výskumu aj ono magnetické pole.
• Americkí vedci vytvorili prvé biologické roboty, ktoré sa dokážu samostatne pohybovať a dokonca i uzdraviť. Použili pri tom kmeňové bunky africkej žaby pazúrnatky vodnej (Xenopus laevis), po ktorej dostali tieto drobné stroje meno xenoboty.
• Nová metóda odhalí roztrúsenú sklerózu skôr. Pomôcť včasnému nasadeniu správnej liečby na sklerózu multiplex alebo skoršiemu odlíšeniu prejavov Parkinsonovej choroby od iných porúch hybnosti môžu nové metódy merania a analýzy dát, ktoré získavajú lekári z vyšetrenia na magnetickej rezonancii.

Foto: National Hospital Abuja

siamské dvojčatá Títo dvaja súrodenci majú vďaka 78-člennému tímu možnosť žiť normálny život.

• Nigérijskí lekári oddelili siamské dvojčatá zrastené bruchom. Tímu 78 nigérijských lekárov sa v metropole Abuji podarilo úspešne oddeliť päťmesačné siamské dvojčatá zrastené hruďou a bruchom.

FEBRUÁR

• Vedci objavili prvého živočícha, ktorý pre život nepotrebuje kyslík. Parazit Henneguya salminicola, ktorý pozostáva z menej ako desať buniek, prežíva v telách lososov.
• Umelá inteligencia sama navrhla silné antibiotikum. Vedci z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) objavili s pomocou umelej inteligencie halicín – silné antibiotikum schopné zabíjať niektoré z najnebezpeč­nejších kmeňov baktérií.
• Paleontológovia zo Slovenskej akadémie vied (SAV) objavili vzor vymierania všetkých jaskynných fáun a zároveň opísali najstaršieho jaskynného živočícha.
• Vedci odhalili tajomstvo rozmnožovania rastlín. Proces nakrúcali v reálnom čase. Prelomovú techniku, vďaka ktorej je možné v reálnom čase sledovať bunkové procesy vedúce k rozmnožovaniu rastlín, vyvinuli výskumníci z inštitútu CEITEC Masarykovej univerzity (MU).
• Ako uvádza nová štúdia, zmrznuté srdce Pluta z ľadového dusíka môže byť hlavným motorom vetrov na tejto trpasličej planéte. Charakteristická štruktúra na Plute v tvare srdca s názvom Tombaugh Regio je tvorená zmrznutým dusíkom. Jej ľavý lalok nazvaný Planitia obsahuje 1000 km ľadovej pokrývky vo vnútri tejto panvy.
• Pľúca fajčiarov sa dokážu „zázračne“ zregenerovať. Keď človek prestane s fajčením, zdravé bunky môžu nahradiť tie náchylné na rakovinu. Vyplýva to zo štúdie britského genetického inštitútu. Nové poznatky môžu podľa vedcov dodať nádej fajčiarom, ktorí chcú so závislosťou prestať.

MAREC

• Kanadskí vedci objavili fragment prehistorického kontinentu, ktorý naznačuje, že bol o desať percent väčší, ako sa dosiaľ predpokladalo. Našli ho počas skúmania vzoriek kimberlitu, horniny, ktorá často obsahuje diamanty, z Baffinovho ostrova.
• Ruskí vedci izolovali kompletný genóm nového koronavírusu. Ako vysvetlil riaditeľ štátneho výskumného ústavu pre chrípkové ochorenia Dmitrij Lioznov, genetická analýza je dôležitá pre pochopenie, ako vznikol nový koronavírus, čo pomôže pri vývoji vakcín a liekov na liečbu.
• Virológom z Biomedicínskeho centra SAV sa podarilo izolovať na bunkových kultúrach prvé slovenské kmene vírusu SARS-CoV-2.
• Austrálski vedci prišli na to, ako sa imunitný systém človeka vyrovná s novým koronavírusom, ktorý spôsobuje respiračné ochorenie COVID-19. Tvrdia, že človek sa zotaví z nového koronavírusu približne rovnako, ako z chrípky.
• Deň na Zemi bol kedysi kratší – rok, naopak, dlhší. Počas éry dinosaurov bol deň na Zemi asi o pol hodinu kratší než dnes – a rok trval 372 dní. Vedci z Bruselskej slobodnej univerzity na svoje zistenia prišli výskumom ulít datovaných do obdobia neskorej kriedy pred približne 70 miliónmi rokov.
• Nefritový králik odhalil, čo sa stalo pod povrchom odvrátenej strany Mesiaca. Zariadenie používa špeciálny radar (Lunar Penetrating Radar), aby vyslal rádiové signály pod povrch Mesiaca do hĺbky 40 metrov. Podľa vyjadrenia Číňanov je to trikrát väčšia hĺbka, než do akej sa dostala ich sonda Čchang*e 3 pri predchádzajúcej mi­sii.
• V londýnskej nemocnici Hammersmith začali využívať pri liečbe pacientov so srdcovými poruchami malý počítač s názvom V-lap. Zariadenie podáva informácie o krvnom tlaku priamo z ľavej predsiene srdca, vďaka čomu lekári môžu efektívnejšie liečiť. Na celom svete by mohlo pomôcť 26 miliónom ľudí so srdcovými poruchami.

Foto: informationsociety.co.uk

opičia ryba Zdroje bielkovín nám prestávajú stačiť. Tento živočích ich však obsahuje obrovské množstvo, čím môže prispieť k záchrane planéty.

• K záchrane planéty môže prispieť opičia ryba, ktorá vydrží 37 hodín na súši a je plná bielkovín. Odborníci študovali genóm ryby Cebidichthys violaceus a zistili tak, že ponúka ľuďom nové možnosti, ako získať bielkoviny, pretože zmena klímy ohrozuje tradičné zdroje.
• Vedci objavili plasty v novom druhu morského kôrovca. Doteraz neznámy druh kôrovca, ktorý vedci objavili v Mariánskej priekope, mal v tele plasty. Tím vedcov z Univerzity v Newcastle kôrovca nazval Eurythenes plasticus.
• NASA zverejnila novú panorámu Marsu, ktorá sa skladá z viac ako tisíc obrázkov nasnímaných počas roku 2019, keď tím, starajúci sa o vozítko Curiosity, dovolenkoval. Kompozícia obsahuje 1,8 miliardy pixelov marťanskej krajiny.

APRÍL

• Vedcom sa podarilo urobiť ďalší krok vpred v dekódovaní ľudskej reči prostredníctvom pozorovania mozgových vĺn. Podarilo sa im to vďaka algoritmom, ktoré prenášajú vzorec mozgových vĺn do viet v reálnom čase, pričom miera chybovosti slov bola len tri percentá.
• Pentagón oficiálne zverejnil tri videá s UFO. Chce tak objasniť mylné predstavy verejnosti o pravosti videí. Videá, ktoré zaznamenali piloti amerického námorníctva, už skôr zverejnila súkromná spoločnosť. Pentagón sa ich teraz rozhodol oficiálne publikovať, aby objasnil „akékoľvek mylné predstavy verejnosti o tom, či boli zábery, ktoré sú v obehu, skutočné alebo nie, alebo či existuje viac videí.
• Pozorovania, ktoré uskutočnil veľký ďalekohľad Európskeho južného observatória v Čile, prvýkrát odhalili, že hviezda obiehajúca supermasívnu čiernu dieru v strede Mliečnej dráhy sa pohybuje rovnako, ako to predpovedá Einsteinova teória relativity. Jej obežná dráha je tvarovaná ako ružica a nie ako elipsa, ako predpovedá Newtonova teória gravitácie.
• V austrálskych vodách objavili najdlhšieho tvora na svete. Najväčším objavom je nepochybne typ rúrovníka (rad Siphonophora), ktorý meral podľa odhadov až 46 metrov a je tak pravdepodobne najdlhším, ktorého kedy našli.
• Najefektívnejší strom na absorbovanie hluku je smrekovec. Vyplýva to z výskumu, v ktorom sa vedci zamerali na úlohu stromov v boji proti hlukovému znečisteniu v mestskom prostredí. Tento ihličnan sa ukázal ako najefektívnejší z 13 druhov stromov, ktoré v laboratóriu podrobili skúškam, ako dokážu absorbovať zvuk.
• Neandertálci, ktorí žili na území dnešného Portugalska, sa živili rybami, mušľami či tuleňmi. Vyplýva to z novej štúdie. Po desaťročia sa pritom predpokladalo, že schopnosť zhromažďovať jedlo z mora a riek bola jedinečná pre moderných ľudí.
• Vedci vytvorili krvný test, ktorý dokáže nájsť viac ako 50 typov rakoviny ešte pred tým, ako sa u človeka objavia prvé príznaky. Pomáha diagnostikovať nádory v čase, keď je ich liečba jednoduchšia. Test hľadá chemické zmeny v bezbunkovej DNA, ktorú do krvného obehu vylučujú nádory.