Vedecké objavy 2020: Vytvoria mikročipy superčloveka?

MÁJ

• Astronómovia objavili galaxiu, ktorá vyzerá ako „kozmický ohnivý kruh“ a mohla by im pomôcť pochopiť, ako tieto hviezdne sústavy vznikajú a vyvíjajú sa. Prstencová galaxia R5519 patrí medzi mimoriadne vzácne. Vedcom sa podarilo zachytiť záber, ktorý odhaľuje, ako asi vyzerala pred 11 miliardami ro­kov.
• Odborníci z Viedenskej lekárskej univerzity úspešne vykonali prvú transplantáciu pľúc u pacientky nakazenej novým koronavírusom v Európe. Štyridsaťpäťročná žena s ochorením COVID-19 by bez zákroku neprežila, uviedla univerzita vo vyhlásení.
• V Austrálii po prvý raz identifikovali vzácneho bezzubého dinosaura, ktorý obýval jej územie pred 110 miliónmi rokov. Elaphrosaurus, čo v preklade znamená ľahkonohý jašter, bol dravý dinosaurus príbuzný Tyrannosaurovi Rexovi a Velociraptorovi.
• Veľká Británia zaradila na zoznam príznakov koronavírusu stratu čuchu a chuti. Až doteraz medzi symptómy, na ktoré úrady ľudí upozorňovali a ktoré mali viesť k preventívnej samoizolácii, patrili len kašeľ a horúčka. Ušní, nosní a krční lekári však už dlhšie varovali, že to nie je postačujúce a pridať by sa mali ďalšie príznaky.
• Bahno na Marse môže tiecť ako láva, zistil tím vedcov. V severných nížinách červenej planéty sa nachádzajú desiatky tisíc kužeľov s veľkosťou niekoľkých stoviek metrov. Či vznikli sopečnou činnosťou, teda stuhnutím lávy, alebo erupciami bahenných sopiek, to zatiaľ vedci nevedia.

Foto: nasa.gov

vesmír, Crew Dragon, astronauti, Space X, Robert Behnken, Douglas Hurley Astronauti Robert Behnken a Douglas Hurley opustili Zem 30. mája a vrátili sa v nedeľu 2. augusta.

• Súkromná spoločnosť SpaceX Elona Muska začala písať novú históriu kozmických letov. Jej raketa Crew Dragon úspešne vyniesla k ISS ľudskú posádku. NASA túto udalosť označila ako Launch America (Štart Amerika). Deväťročná závislosť USA od ruských lodí Sojuz pri preprave medzi Zemou a Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS) je tak prelomená. Prvý raz po deviatich rokoch od konca programu raketoplánov odštartovala v sobotu 30. mája o 21:23 nášho času z územia Spojených štátov do kozmu loď s ľudskou posádkou. Testovacími pilotmi boli Robert Behnken (49) a Douglas Hurley (53).
• Nová diagnostika s umelou inteligenciou dokáže na základe symptómov u ľudí predpovedať, či majú pravdepodobne ochorenie COVID-19. Model vyvinuli výskumníci z King's College London, Massachusetts General Hospital a zdravotníckej spoločnosti ZOE. Podľa nich by ich diagnostika mohla pomôcť ľuďom na miestach, kde je obmedzený prístup k testovaniu.
• Európski vedci sa domnievajú, že na Marse tiekla pred 3,7 miliardy rokov voda v riekach. Uviedli to v novej štúdii, ktorú zverejnil odborný časopis Nature Communications. Experti špekulujú, že systém, ktorý tieto rieky vytvoril, existoval v geologickej histórii červenej planéty viac ako 100-tisíc rokov.
• Moderný človek (Homo sapiens) sa v Európe objavil skôr, ako vedci doteraz predpokladali. Testy nálezov z jaskyne na severe Bulharska potvrdili, že sa tam moderný človek nachádzal pred takmer 46-tisíc rokmi, čo je o dvetisíc rokov skôr, ako predpokladali.
• ‚Covidové‘ prsty môžu byť prvým a aj jediným príznakom ochorenia. Podľa lekárov z nemocnice v pražskej štvrti Vinohrady je to vyrážka, ktorá sa objavuje predovšetkým u detí a mladistvých pacientov ako prvý príznak ochorenia.
• Výskumníci vytvorili prvú komplexnú geologickú mapu Mesiaca. Na výslednej mape, nazvanej „Zjednotená geologická mapa Mesiaca“ (Unified geologic Map of the Moon), sa podieľali najmä vedci z amerického USGS Astrogeology Science Center.
• Jaskyniari objavili v Kremnických vrchoch jaskyňu, ktorá môže patriť k najhlbším jaskyniam nekrasového pôvodu na Slovensku. Jaskyňu pomenovali „Diera nad Pastorkom“ a jej zatiaľ nameraná hĺbka 39,3 metra nie je konečná.

JÚN

• Objav „čiernej neutrónovej hviezdy“ môže zmeniť astronómiu. Objekt je masívnejší ako neutrónové hviezdy, ale má menšiu hmotnosť ako čierne diery. Existencia takýchto „čiernych neutrónových hviezd“ nebola považovaná za možnú a pozorovanie objektu znamená, že vedci budú musieť prehodnotiť svoje poznatky o tom, ako vznikajú neutrónové hviezdy aj čierne diery.
• Nemecko-ruský teleskop poskytol novú röntgenovú mapu vesmíru. Mapa vznikla vďaka zariadeniu eRosita, súčasti vesmírneho observatória Spektr-RG, ktoré pri svojom prvom skúmaní celej oblohy zaznamenalo viac ako milión zdrojov röntgenového žiarenia. Snímka zachytáva viaceré prudké fenomény vo vesmíre, ako napríklad vybuchujúce hviezdy alebo čierne diery pohlcujúce iné objekty.
• Číňania otestovali špeciálny vlak, rýchlosťou sa blíži lietadlu. Vlak je skonštruovaný tak, aby bol schopný vznášať sa nad zemou rýchlosťou 600 kilometrov za hodinu.
• Odborníci z Trenčianskej univerzity vyvinuli ekologickú kaučukovú zmes. Novinka môže byť veľkým prínosom pre automobilový priemysel. Nová kaučuková zmes bola pôvodne vyvinutá pre výrobu plných kolies pre rôzne druhy transportných systémov v priemysle.
• Vedci z University of Nottingham vymysleli novú verziu mozgového skenera. Novinka je ľahká a človek ju môže mať na hlave aj počas pohybu. Ponúka až 49 kanálov, ktoré dokážu monitorovať celý mozog a sledovať elektrofyziologické procesy súvisiace s mnohými problémami v oblasti duševného zdravia.
• Výskumníci dokázali vyrobiť syntetické červené krvinky, ktoré by dokázali napríklad doručovať lieky alebo detegovať toxíny.

• Japonskí vedci úspešne opelili ovocné stromy s použitím mydlových bublín obsahujúcich peľ. Pri testovaní s bublifukmi mal tento spôsob opeľovania až 95 % úspešnosť.
• Mesiace Marsu by mohli naznačovať, že červená planéta mala kedysi prstenec. Tvrdia to vedci zo SETI Institute a Purdue University, podľa ktorých by existencia prstenca pred miliardami rokov mohla vysvetliť, prečo má mesiac Deimos neobyčajne naklonenú orbitu. Fobos a Deimos vedci dlho považovali za asteroidy, ktoré pritiahla gravitácia Marsu, no keďže sú ich obežné dráhy takmer v rovine s rovníkom planéty, znamená to, že museli vzniknúť v tom istom čase ako ona. Menší a vzdialenejší Deimos má však obežnú dráhu naklonenú o dva stupne.

JÚL

• Taliansky maliar Raffael zomrel v dôsledku „choroby koronavírusového typu“, svojim lekárom sa ale nezveril, že za ľadových nocí tajne navštevoval svoje milenky. Tí mu tak mylne púšťali žilou. Uvádza sa to v novej štúdii, ktorá je zasvätená tomuto majstrovi renesancie.
• Globálne konzorcium astrofyzikov vytvorilo najväčšiu trojrozmernú mapu vesmíru. Projekt, na ktorom pracovali 20 rokov, podľa výskumníkov pomôže lepšie vysvetliť históriu kozmu.
• Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) spustil nový systém A-LEAF, ktorý by mal umožniť lepšie predpovedanie počasia. Nový systém predpovedania počasia by mal lepšie simulovať možný vývoj počasia a reagovať na atmosférické zmeny. Celý systém vyvinul a do prevádzky uviedol zamestnanec SHMÚ Martin Belluš.
• Vedci zverejnili prvé zábery Slnka, ktoré zachytila európska vesmírna sonda Solar Orbiter (SolO) z rekordnej vzdialenosti 77 miliónov kilometrov od jeho povrchu. Na ňom spozorovali malé „ohniská“, ktoré môžu byť zdrojom slnečného vetra.
• Výskumný tím vedcov z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV vyvinul jedinečný kompozitný materiál BIACOM® (BIoActive COmposite Metal) pre kostné implantáty na báze titánu. Implantáty vyrobené z tohto materiálu sú vhodné pre trvalú prítomnosť a funkciu v ľudskom tele, pre aplikácie vystavené vysokému a cyklickému mechanickému namáhaniu, čo platí najmä pre zubné implantáty.
• Skaza tzv. Ďatlovovej expedície na Horu mŕtvych, ktorú desiatky rokov zastieralo tajomno, dráždila fantáziu amatérskych bádateľov, je objasnená. Nadprirodzené javy ju nespôsobili. Napokon vyšetrovanie dospelo k záveru, že za tragédiu mohla lavína a zlá viditeľnosť.
• Nový výskum naznačuje, že Pluto malo pri svojom zrode pod povrchom oceán, ktorý v priebehu času pomaly zamŕzal. Tieto zistenia sú založené na analýze fotografií povrchu Pluta urobených americkou sondou New Horizons. Tie ukazujú rozsiahle hrebene a priehlbiny zodpovedajúce tomu, ako sa trpasličia planéta rozširovala, keď jej oceán zamŕzal.
• Pravidelná konzumácia pálivých papričiek prispieva podľa štúdie talianskych vedcov k zníženiu rizika ťažkých kardiovaskulárnych chorôb. Milovníci pikantných pokrmov budú nepochybne spokojní. A kto v nich nenachádza zaľúbenie, mal by popremýšľať o ich zaradení do jedálnička. Vyplýva to z talianskej štúdie, ktorá bola realizovaná na vzorke 23 000 ľudí.
• Oceán na Jupiterovom mesiaci Europa skutočne môže byť „potenciálne obývateľný“. Vedci zistili, ako sa podpovrchový oceán na Europe mohol utvoriť a podľa toho určili, že obrovská vodná plocha mohla byť v minulosti schopná hostiť mikrobiálny život.

AUGUST

• Ceres, jednu z tzv. trpasličích planét našej sústavy, pokrýva kvapalina. Konkrétne má ísť o podpovrchový oceán so soľným roztokom. Vedci na to prišli po vykonaní analýz starších dát od americkej sondy z tamojšieho krátera Occator.
• Mikročipy v mozgu vytvoria superčloveka. Elon Musk ukázal, ako môžu fungovať. Čip pomôže ľuďom archivovať a opätovne vyvolávať spomienky, či dokonca prenášať z osoby na osobu.

• Potvrdené: Za vyhynutie dinosaurov môže len a len asteroid. Vedci z Veľkej Británie tvrdia, že planétka široká približne 10 kilometrov, ktorá vytvorila kráter Chicxulub, spôsobila vyhynutie dinosaurov bez prispenia vulkánov. Tím odborníkov nasimuloval najprv dopad asteroidu Chicxulub na miesto polostrova Yucatán v dnešnom Mexickom zálive, potom tzv. Dekkánsku vulkanickú činnosť na území dnešnej Indie a nakoniec kombináciu oboch. Výsledky naznačujú, že samotný vplyv vesmírneho telesa bol dostatočne katastrofický na to, aby zlikvidoval populáciu dinosaurov.
• Zatiaľ čo Zem je jediná obývateľná planéta slnečnej sústavy, sústavy okolo iných hviezd môžu mať takýchto planét až sedem. Nemali by však mať plynné obry, ako je napríklad Jupiter. Dospel k tomu tím amerických vedcov.
• Niektorí astmatici môžu cítiť blížiacu sa búrku. Vyplýva to z najnovšieho výskumu, počas ktorého definovali nový typ tohto ochorenia – búrkovú astmu.
• Tvora podobného Lochnesskej príšere alebo prehistorickému krokodílovi skríženému so žirafou, po prvý raz popísali v roku 1852 a zrekonštruovali v roku 1973. Teraz vedci s pomocou počítačovej tomografie digitálne zrekonštruovali rozbité lebky fosílií, vďaka čomu zistili, že tieto plazy žili vo vode.
• Astronómovia z americkej Harvardovej univerzity chcú zistiť, či je hypotetická planéta Deväť prastarou čiernou dierou. Podľa novej štúdie by mohli byť na detekciu čiernej diery využité kométy v takzvanom Oortovom oblaku (hypotetický útvar, ktorý má tvoriť množstvo malých objektov), pretože zachytená kométa by vzplanula a senzory optického teleskopu na chystanom observatóriu by ju zaznamenali.
• Podľa najnovších vedeckých výpočtov nastane koniec sveta v priebehu najbližších štyroch desaťročí. Odborníci Mauro Bologna a Gerardo Aquino na základe najnovších výpočtov uviedli, že vysoká miera odlesňovania na planéte povedie k obrovskej katastrofe. Ľudstvo má podľa nich pred sebou už iba dve až štyri dekády.
• Mnohé z údolí na Marse mohli vzniknúť činnosťou ľadovcov, nie riek. Naznačuje to nová štúdia. Dosiaľ dominantná teória uvádza, že Mars mal kedysi teplé podnebie s tečúcou vodou, ktorá vytvarovala jeho povrch. Výskumníci z Kanady a Spojených štátov sa v štúdii zamerali na 10 000 údolí na Marse, ktoré porovnali s ľadovcovými údoliami na Zemi.
• Spermie sa nepohybujú mávajúc bičíkom zo strany na stranu, ale mávajú ním len do jednej strany a otáčajú sa pri tom okolo svojej osi. Tvrdí to tím vedcov z anglického Bristolu a Mexika, ktorí nový pohyb zaznamenali s pomocou matematiky a 3D mikroskopie a vyvrátili tak niekoľko sto rokov starý predpoklad. Vedci dúfajú, že by ich objav mohol pomôcť pri zisťovaní vplyvu na plodnosť.
• Americkí astronauti Bob Behnken a Doug Hurley, ktorých na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) dopravila kozmická loď Crew Dragon súkromnej spoločnosti SpaceX, sa v nedeľu 2. augusta 2020 vrátili na Zem. Ich pristávací modul úspešne pristál pomocou padákov vo vodách Atlantiku pri pobreží štátu Florida. Vitajte späť na planéte Zem a ďakujeme, že ste leteli so SpaceX, oznámil jeden z riadiacich inžinierov v živom prenose.