Dnes o tom informuje agentúra AP. Oba varianty majú mutáciu zvanú N501Y. Tá sa vyznačuje ľahko zmenenou bielkovinou na bodcoch vírusu, ktoré umožňujú prichytiť sa k vonkajšej membráne napadnutých buniek. Vedci sa domnievajú, že kvôli tejto zmene sa nové varianty koronavírusu dokážu šíriť rýchlejšie. Väčšina teraz vyrábaných vakcín je vyvinutá tak, aby naučili telo rozoznávať bielkovinu bodcov a brániť sa proti nej.
Pfizer v spolupráci s vedcami z Galvestonu vykonal laboratórne testy, či mutácia má nejaký vplyv na túto vlastnosť očkovacej látky. Použili krvné vzorky 20 ľudí, ktorí vakcínu dostali. Protilátky, ktoré v sebe títo ľudia mali, si dokázali pri laboratórnych testoch s vírusom úspešne poradiť. AP upozorňuje, že táto štúdia je predbežná a čakajú ju ďalšie opakovania a vyhodnocovania.
Podľa Philipa Dormitzera, hlavného vedeckého garanta firmy Pfizer, ale ide o „veľmi upokojujúce zistenie, že mutácia, ktorá v poslednej dobe spôsobila toľko starostí, podľa všetkého nie je pre vakcínu problém“.
AP pripomína, že vírusy sa počas prenosu medzi ľuďmi neustále mierne menia a vedci tieto malé modifikácie využili na to, aby vystopovali, ako sa koronavírus šíril po svete. Pred rokom sa prvýkrát objavil v čínskej provincii Chu-pej.