Závery štúdie by mohli spochybniť úlohu dvojčiat vo výskumoch, ktoré sa zameriavajú na rozdiely medzi vrodeným a získaným, píše agentúra AFP.
K vzniku jednovaječných dvojčiat dochádza, keď sa po oplodnení vajíčko rozdelí a vytvorí dve embryá. Jednovaječné dvojčatá zaujímajú dôležité miesto vo vede, pretože sa má za to, že disponujú rovnakou genetickou výbavou a fyzické rozdiely či odlišnosti v ich správaní pramenia z prostredia, ktoré ich obklopuje.
Islandskí vedci sa zamerali na genetické mutácie, ku ktorým dochádza v ranom štádiu embryonálneho vývoja. Podľa zverejnenej štúdie zistili, že embryo jedného dvojčaťa malo v priemere 5,2 genetických mutácií oproti embryu súrodenca. U 15 percent skúmaných dvojíc embryí potom vedci našli „značné“ množstvo rôznych mutácií. Závery výskumu môžu podľa autorov znamenať, že vplyv genetických faktorov na rozdiely medzi jednovaječnými dvojčatami bol doteraz podceňovaný.
„Identické dvojčatá sa klasicky používajú pri skúmaní chorôb na odlíšenie vplyvu genetiky a prostredia. Takže keď sa zameriate na oddelene vychovávané identické dvojčatá a u jedného z nich sa objaví porucha autistického spektra, obvyklá interpretácia je, že ju spôsobilo prostredie,“ povedal agentúre AFP neurológ Kari Stefánsson, neurológ a zakladateľ biofarmaceutickej spoločnosti deCODE Genetics.
„Ale tento záver je extrémne nebezpečný, pretože existuje možnosť, že porucha môže mať príčinu v ranej genetickej mutácii, ktorá sa objaví len u jedného z dvojčiat,“ doplnil neurológ, ktorého tím skúmal genóm 387 dvojíc jednovaječných dvojčiat, rovnako ako ich partnerov, detí a rodičov na preskúmanie genetických mutácií.