Vráti nás očkovanie proti covidu do normálu?

, 27.02.2021 06:00
UP-hlavna
Ilustračné foto. Autor:

Ochorenie COVID-19 vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2 nám pred rokom úplne zmenilo život. Vírus, ktorý sa prenáša kvapôčkami sekrétu pri kašli, kýchaní a rozprávaní, ohrozuje všetkých ľudí bez rozdielu veku. Ako ho poraziť? Očkovaním.

Aj keď ochota dať sa zaočkovať postupne narastá, stále sa ozývajú hlasy, ktoré neveria účinnosti vakcín, boja sa ich nežiaducich účinkov, mnohí argumentujú, že vakcíny boli vyvinuté veľmi rýchlo, neexistujú poriadne štúdie a nie je istý ich dlhodobý účinok. Mali by sme sa obávať?

Pri rozhodovaní o očkovaní proti koronavírusu sú pre ľudí dôležití všeobecní lekári. Ich názor je najdôležitejší hneď po najbližšej rodine a sú najdôveryhodnejším zdrojom informácií. Až 41,5 percenta Slovákov, ktorí sú nerozhodní alebo očkovanie odmietajú, uviedlo, že možnosť vakcinácie u všeobecného lekára by zvýšila ich ochotu dať sa zaočkovať. Názor vedcov je zas dôležitý pre 67,4 percenta z tých, ktorí očkovanie plánujú, a zároveň je dôležitý len pre 14,4 percenta ľudí s odmietavým postojom, zistil prieskum Ako sa máte, Slovensko?, ktorý vznikol z iniciatívy Sociologického ústavu SAV, Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, MNFORCE a Seesame.

„Ukazuje sa, že pri rozhodovaní sa o očkovaní proti ochoreniu COVID-19 je okrem najbližšej rodiny mimoriadne dôležitý i všeobecný lekár. Dá sa predpokladať, že ak by sa podarilo rozšíriť vakcináciu i do ambulancií všeobecných lekárov, tak by sa časť doteraz nerozhodných či očkovanie odmietajúcich ľudí dala zaočkovať," uviedol Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Pokiaľ ide o bezpečnosť vakcíny, proces registrácie je viacetapový a prísny. „Povinné dáta predložené výrobcom posudzujú viaceré pracovné skupiny,“ uviedla pre TASR Martina Medová, projektová manažérka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP). Ak niektorá z pracovných skupín považuje predložené dáta za nedostatočné, Európska lieková agentúra (EMA) vyzve žiadateľa o doplnenie údajov a proces hodnotenia sa pozastavuje až do doby, keď žiadateľ požadované dáta predloží.

Údaje z predklinickej etapy pozostávajú z preukázania bezpečnosti, účinnosti skúmanej látky a stability v laboratórnych podmienkach uskutočnených na zvieratách. „Ide o skúšania, keď sa overuje, či je skúmaná vakcína dostatočne imunogénna a zároveň či nie je toxická,“ vysvetlila Medová.

Dáta z klinickej etapy obsahujú výsledky klinických skúšaní na dobrovoľníkoch. Počas tejto fázy sa sleduje bezpečnosť a znášanlivosť vakcíny či jej účinnosť. „V prípade vakcín sa porovnáva, v akej miere dochádza k poklesu výskytu ochorenia, úmrtí na dané ochorenia alebo jeho ťažkých foriem v zaočkovanej skupine v porovnaní so skupinou, ktorá dostala placebo alebo inú neúčinnú látku,“ uviedla Medová. Štandardná dĺžka registračného konania je 270 dní.

Nežiaduce účinky? Má ich každá vakcína aj lieky

Mnohí sa obávajú aj možných nežiaducich účinkov vakcín. Všetky vakcíny, podobne ako všetky lieky, majú vedľajšie účinky. V prípade tých proti COVID-19 je väčšina veľmi miernych. Pri mRNA vakcínach sú k dispozícii údaje od miliónov zaočkovaných ľudí po celom svete a ukazuje sa, že vážnejšie reakcie sa objavia asi u 11 ľudí z milióna. Prínos vakcíny musí po celý čas, kedy sa používa, vysoko prevažovať nad potenciálnymi rizikami.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky vakcíny Pfizer/BioNTech, ktoré boli mierne alebo stredne závažné a ustúpili v priebehu niekoľkých dní po vakcinácii, patrí bolesť a zdurenie v mieste vpichu, únava, bolesť hlavy, svalov a kĺbov, zimnica a horúčka. Pri tejto látke bolo tiež zaznamenaných niekoľko prípadov alergických reakcií, najčastejšie u ľudí, ktorí už predtým mali nejaké problémy s alergiami.

Aj v prípade vakcíny od Moderny boli zaznamenané len mierne alebo stredne závažné nežiaduce účinky, ktoré ustúpili v priebehu niekoľkých dní. Patrili medzi ne bolesť a zdurenie v mieste vpichu, únava, zimnica, horúčka, opuch alebo citlivosť lymfatických uzlín v podpazuší, bolesti hlavy, svalov a kĺbov, pocit nevoľnosti a vracanie.

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie sú podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv krátkodobé a nezávažné. Ide napríklad o bolestivosť v mieste vpichu, ktorá sa môže rozvinúť do bolesti ramena až končatiny, do ktorej bola vakcína podaná, zvýšenú teplotu až horúčku, zimnicu a triašku, bolesť hlavy, svalov a kĺbov, slabosť, únavu, nevoľnosť a iné.

Britsko-švédska farmaceutická spoločnosť AstraZeneca uviedla, že nevie o žiadnych závažných alebo neočakávaných vedľajších účinkoch svojej očkovacej látky proti koronavírusu, a zdôraznila svoje prísne normy kvality. Zároveň dodala, že vakcína sa používa vo vyše 50 krajinách, uvádza sa v správe TASR.

„V súčasnosti sú hlásené reakcie také, aké sme na základe dôkazov zhromaždených z nášho programu klinických testov očakávali,“ uviedol hovorca firmy AstraZeneca. Ide o prejavy ako dočasná bolesť a citlivosť v miestne vpichu, mierne bolesti hlavy, únava, triaška, horúčka, malátnosť a bolesť svalov. Väčšina príznakov trvá jeden deň po očkovaní a ich výskyt je po druhej dávke vakcíny oveľa menej pravdepodobný, doplnil hovorca.

„Nie sú žiadne potvrdené vážne, škodlivé udalosti súvisiace s očkovaním vakcínou proti covidu od AstraZenecy,“ povedal hovorca a dodal, že spoločnosť situáciu pozorne monitoruje.

Na Slovensku sa očkuje vakcínami proti COVID-19 od výrobcov AstraZeneca, Moderna a Pfizer-BioNTech.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
3 debata chyba
Viac na túto tému: #vírus #vakcína #pandémia #očkovanie #koronavírus #Covid-19