0

Vakcíny proti covidu: Aké sú medzi nimi rozdiely a aká je ich účinnosť?

autor: , 25.02.2021 06:00
Realistic 3D Illustration of COVID-19 Vaccine....
Ilustračné foto. Autor:

Vo vývoji je viac ako stovka rôznych typov vakcín proti COVID-19, pričom niektoré boli už v minulosti využívané na iné infekčné ochorenia a niektoré sú úplne nové. Na Slovensku sa očkuje vakcínami proti COVID-19 od výrobcov AstraZeneca, Moderna a Pfizer-BioNTech.

1. Vakcíny na báze RNA (ribonukleovej kyseliny)

(Moderna, Pfizer/BioNTech)

Účinnosť: Pfizer/BioNTech – 95 %. Moderna – 94,1 %

Autor: SHUTTERSTOCK

Zakódovaná je v nej genetická informácia pre takzvaný spike proteín koronavírusu. Môžeme si ho predstaviť ako hroty na povrchu koronavírusu, ktoré mu umožňujú preniknúť do hostiteľskej bunky.

Po očkovaní si naše bunky tento proteín samy vytvoria. Imunitnému systému sa javia ako infikované a telo na ne zareaguje bezpečnou imunitnou odpoveďou. RNA v tomto type vakcíny teda vlastne obsahuje časť „návodu“ z vírusu SARS-CoV-2. Ide o novú technológiu, ale RNA vakcíny sa začali skúmať a vyvíjať už pred viac ako 20 rokmi. Od roku 2009 sa skúšalo ich uplatnenie pri liečbe rakoviny.

Výhoda: rýchly vývoj a vysoká účinnosť.

Nevýhoda: potreba dlhodobého skladovania pri nízkych teplotách (v prípade Moderny – 20 °C, BioNTech/Pfizer dokonca – 70 °C). Teraz ale konzorcium vo vyhlásení uviedlo, že vakcínu možno skladovať aj pri vyšších teplotách. ​Podľa najnovších údajov konzorcia sú vakcíny stabilné aj pri teplotách mínus 25 až mínus 15 stupňov Celzia, ktoré sú bežnejšie pre lekárenské mraziace boxy. Pfizer plánuje tieto údaje predložiť americkému Úradu pre kontrolu potravín a liečiv.

2. Vakcíny na báze vírusového nosiča

(ruský Sputnik V, AstraZeneca v spolupráci s Oxfordskou univerzitou, Johnson & Johnson)

Účinnosť: AstraZeneca – 70,4 %, Sputnik V – 91,6 %, Johnson & Johnson – 66 %

Fungujú podobne ako RNA vakcíny, teda na základe doručenia genetickej informácie do buniek očkovaného človeka, v ktorých následne dochádza k tvorbe cieľového proteínu. "Genetická informácia pre koronavírusový spike proteín je v tomto prípade do našich buniek doručená prostredníctvom geneticky modifikovaných neškodných vírusov zo skupiny adenovírusov.

Ide tiež o pomerne novú technológiu, ale v minulosti ju už využila napríklad vakcína proti ebole, v minulom roku ju schválili aj v Európe," vysvetlil Martin Klíma z Ústavu organickej chémie a biochémie Akadémie vied Českej republiky.

Výhoda: rýchly vývoj, nízke náklady na výrobu, ľahká výroba vo veľkom množstve a možnosť dlhodobého skladovania pri teplote 4 °C.

Nevýhoda: obmedzená účinnosť, najmä v situácii, keď očkovanie prvou dávkou vedie k vytvoreniu ochrany nielen proti cieľovému proteínu, ale aj proti nosiču, teda adenovírusu, čím sa zníži účinnosť ďalších dávok.

3. Vakcíny na báze bielkovín (proteínov)

(Sanofi/GSK a Novavax)

Účinnosť: Sanofi/GSK – neuvádza, Novavax – 89,3 %

Do tela sa vpichne priamo cieľový proteín, v tomto prípade koronávírusový spike proteín pripravený biochemickými metódami. Na zosilnenie imunitnej odpovede tieto vakcíny vedľa proteínu obsahujú aj druhú zložku, takzvané adjuvans. Ide o desaťročiami preverenú technológiu, ktorú využíva napríklad vakcína proti hepatitíde typu B.

Výhoda: veľká globálna kapacita výroby a možnosť dlhodobého skladovania pri 4 °C.

Nevýhoda: zdĺhavejší vývoj.

4. Oslabené alebo inaktivované celovírusové vakcíny

(Sinopharm, Sinovac či Bharat Biotech International)

Účinnosť: Sinopharm – 79 %, Sinovac – približne 50 %, Bharat Biotech International – 60 %

Vírus SARS-CoV-2 je v tomto type vakcíny v očkovacej látke buď oslabený, ale stále žije, alebo je inaktivovaný. Takýto vírus nespôsobuje ochorenie, napriek tomu generuje imunitnú odpoveď.

Nevýhodou živej vakcíny je jej veľmi zdĺhavý vývoj a možnosť, že sa pôvodcovi choroby opäť vráti schopnosť vyvolať ochorenie aj so všetkými nebezpečnými prejavmi.

Zdroj: AV ČR, ŠÚKL, MZ SR, NPZ.SK

Vedci SAV odpovedajú na tri otázky o koronavíruse

Slovenská akadémia vied je od vypuknutia pandémie dôležitou súčasťou boja s pandémiou. Vedci sa aktívne zapájajú do šírenia osvety o víruse, validujú testy, sekvenujú vzorky, skúmajú postoje obyvateľov, cvičia so seniormi, pripomínajú históriu pandémií, dopĺňajú terminologickú databázuo nové pojmyalebo radia, ako čeliť konšpiráciám a hoaxom. Ich ďalšou aktivitou je séria krátkych videí s názvom 3 otázky o koronavíruse, v ktorej odpovedajú na najbežnejšie otázky o pandémii a očkovaní.

V dnešnom v poradí už siedmom videu Boris Klempa z Virologického ústavu BMC SAV odpovedá na otázku či budú vakcíny účinné aj proti mutáciám koronavírusu: „V tejto chvíli to nie je úplne jednoznačné. Existujú štúdie, ktoré ukazujú, že ak by aj účinnosť vakcíny bola v prípade juhoafrického alebo brazílskeho variantuznížená, stále by mali byť schopné zabrániť aspoň veľmi ťažkým a smrteľným priebehom choroby.“

Riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka vo videu vysvetľuje rozdiely medzi jednotlivými vakcínami na trhu a hovorí o tom, prečo je dôležité, aby bolo zaočkovaných čo najviac ľudí v populácii: „Vždy budeme mať v populácii ľudí, ktorí nemôžu byť kvôli zdravotnému stavu zaočkovaní a my ich chránime. Tým, že my ostatní sa zaočkujeme, zabránime šíreniu vírusu. Je to taký ten etický aspekt vakcinácie, na ktorý mnohí ľudia radi zabúdajú.“

V krátkych videách doteraz na otázky odpovedala aj Tatiana Betáková z Virologického ústavu BMC SAV, Zuzana Panczová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a Diana Duchoňová z Historického ústavu SAV. Okrem nich sa v budúcich videách na pandémiu z pohľadu psychológie pozrú aj Peter Halama,Vladimíra Čavojová a Jakub Šrolz Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV.

Videá pribúdajú 2× do týždňa na oficiálnych stránkach SAV na sociálnych sieťach Facebook,Instagrama na YouTube kanáli SAV. Vyhľadať ich je možné aj s hashtagom #vedaporazikoronu.

0 debata debata
Viac na túto tému: #vírus #vakcína #pandémia #očkovanie #koronavírus #Covid-19