Pandemickou osamelosťou trpia najmä mladí dospelí

Nový výskum ukázal, že osamelosťou trpí čoraz viac Američanov, pričom medzi najzraniteľnejšími sú mladí dospelí a matky.

27.02.2021 18:00
kresba, žena, trápenie, depresia, smútok Foto:
Ilustračné foto.
debata (5)

Výskumníci z Harvardovej univerzity tvrdia, že osamelosť je ďalšou formou utrpenia spôsobeného pandémiou koronavírusu. Viac ako tretina z 950 Američanov uviedla, že v predchádzajúcich štyroch týždňoch trpela pocitmi osamelosti prinajmenšom „často“. Vyplýva to z nedávno zverejneného výskumu pracovníkov Pedagogickej fakulty pre postgraduálne štúdium na Harvarde, ktorý sa konal v októbri.

Je to viac v porovnaní so štvrtinou respondentov, ktorá si spomenula, že pociťovala závažnú osamelosť počas dvoch mesiacov pred pandémiou. Takmer 30 percent ľudí uviedlo, že pocity osamelosti zaznamenávali potom častejšie. Mladí dospelí a matky sa cítili obzvlášť izolovane, odhalil výskum.

Narušenie sociálnych aktivít postihlo ľudí mnohými spôsobmi – napríklad vysokoškolský študent žijúci doma sa môže cítiť odrezaný od svojho normálneho spoločenského života. A dokonca aj ľudia, ktorí sa snažia udržaľť sociálne väzby komunikáciou cez videoaplikáciu Zoom, sa stále môžu cítiť „odpojení“.

Avšak do istej miery je možné zbaviť sa pocitov osamelosti, hovorí Richard Weissbourd z Pedagogickej fakulty pre postgraduálne štúdium, ktorý sa zaoberá vzťahmi v komunitách a rodinách počas pandémie. Dr. Weissbourd sa rozprával s americkým denníkom The Wall Street Journal o náraste osamelosti a čo sa s tým dá robiť.

„Nazdávame sa, že len starší ľudia bývajú osamelí, ale týka sa to aj mladých,“ konštatuje. Miera osamelosti u mladých ľudí pred dvadsiatkou a tesne po nej bola najvyššia spomedzi dospelých vo veku od 18 do 65 rokov. Šesťdesiatjeden percent z mladých ľudí vo veku od 18 do 25 rokov hlásilo za predchádzajúci mesiac závažné pocity osamelosti v porovnaní s 24 percentami z dospelých vo veku od 55 do 65 rokov.

Dokonca aj mimo pandémie je vek okolo 20 rokov znepokojujúcim obdobím. „Nie sú ukotvení vo svojich rodinách a zápasia s rozhodovaním, ktoré môže ovplyvniť celý ich život,“ či už sú to vzťahy alebo kariéra, hovorí Weissbourd. Väčšinou to býva obdobie intenzívneho spoločenského života a vzťahy s rovesníkmi sú často veľmi dôležité. „Od začiatku pandémie už nemajú taký prístup k iným mladým ľuďom ako predtým,“ dodáva.

Vysokú mieru osamelosti pociťujú aj matky malých detí. Pokým 35 percent rodičov hlásilo častú osamelosť, táto miera sa zvýšila na 51 percent konkrétne u matiek. Podľa doktora Weissbourda pandémia vyvolala u matiek veľký stres, obmedzila ich sociálne väzby a tiež schopnosť ich vytvárať.

A čo teda môžu ľudia robiť, aby sa cítili menej osamelo? Snažme sa aspoň raz za týždeň skontaktovať s príbuzným, ktorý žije sám, radí Weissbourd. Podebatujeme s predavačom v potravinách alebo s poštárom. Len tak prehoďme pár slov so susedom cez plot. „Mnohí ľudia sú teraz takí pocitovo vyprázdnení, že jednoduché ahoj môže byť naozaj zmysluplné,“ tvrdí.

A ako môžu rodičia pomôcť deťom zbaviť sa pocitov osamelosti? Pandémia narušila bežné sociálne väzby deťom od škôl a športových tímov až po starých rodičov a kamarátov. Sociálne médiá to môžu niekedy ešte zhoršiť. „Sociálne médiá predstavujú v podstate organizovaný exhibicionizmus, veľa pózovania a mnohé z toho, čo vidia, je to, akí sú ľudia šťastní. To osamelosť ešte znásobí,“ konštatuje Weissbourd.

Navrhuje, aby sa deti poobzerali po iných možnostiach na internete, či už sú to online hudobné kurzy, kurzy výtvarného umenia či dokonca výcvik šteniat. Mnohé knižnice zriadili tiež virtuálne čitateľské kluby.

5 debata chyba