Vedci v utorok informovali, že skúmali kľúčové časti takmer kompletnej a dobre zachovanej fosílie v britskom národnom synchrotrónovom zariadení Diamond Light Source. Skenovanie sa sústredilo na lebečnú klenbu Little Foota a jeho dolnú čeľusť. Lepšie povedané jej dolnú čeľusť, pretože išlo o dospelú samicu.
Výskumníci získali viac údajov nielen o biológii druhu, ku ktorému patrila Little Foot, ale aj o útrapách, s ktorými sa stretla počas svojho života.
Little Foot patrí k druhu so zmiešanými rysmi opice a človeka, pričom sa považuje za možného priameho predka ľudí. Paleoantropológ Ron Clarke z University of the Witwatersrand, ktorý fosíliu vykopal v 90. rokoch minulého storočia v jaskynnom systéme Sterkfontein pri juhoafrickom Johannesburgu a je spoluautorom novej štúdie, identifikoval tento druh ako Australopithecus prometheus.
„V lebečnej klenbe sme mohli identifikovať cievne kanály v hubovitej kosti, ktoré sa pravdepodobne podieľajú na termoregulácii mozgu – na tom, ako sa mozog ochladzuje,“ hovorí paleoantropologička z Cambridgeskej univerzity Amélie Beaudetová, ktorá mala na starosti štúdiu publikovanú v časopise e-Life.
„Je to veľmi zaujímavé, pretože sme nemali veľa informácií o tomto systéme,“ konštatuje Beaudetová a poznamenáva, že pravdepodobne zohral kľúčovú úlohu pri trojnásobnom zväčšení veľkosti mozgu od čias Australopitheca až po moderných ľudí.
Niečo poodhalili aj zuby. „Zubné tkanivá sú naozaj dobre zachované. Bola relatívne stará, pretože jej zuby sú dosť opotrebované,“ konštatuje odborníčka, aj keď jej presný vek si netrúfa odhadovať.
Výskumníci spozorovali defekty zubnej skloviny naznačujúce, že Little Foot zažila dve fázy fyziologického stresu, ako je choroba alebo podvýživa.
„O biológii raných homininov sa ešte máme stále čo učiť,“ hovorí spoluautor štúdie Thomas Connolley, vedec zo zariadenia Diamond Light Source, ktorý použil termín zahŕňajúci moderných ľudí a niektorých vyhynutých členov ľudskej evolučnej línie. „Synchrotrónne röntgenové zobrazovanie umožňuje skúmanie fosílnych vzoriek podobným spôsobom ako nemocničný röntgenový CT sken pacienta, ale oveľa detailnejšie.“
Prezývka Little Foot súvisí s malými kosťami nohy, ktoré boli medzi prvými nájdenými časťami kostry. Bola vysoká približne 130 centimetrov a prirovnávajú ju fosílii nazývanej Lucy, ktorá je stará asi 3,2 milióna rokov a menej úplná.
Oba sú druhy rodu Australopithecus, ale mali rôzne biologické vlastnosti, rovnako ako moderní ľudia a neandertálci sú druhy rovnakého rodu Homo, – ale s rôznymi charakteristickými vlastnosťami. Lucyin druh sa nazýva Australopithecus afarensis.
„Australopithecus by mohol byť priamym predkom rodu Homo – ľudí – a skutočne sa musíme dozvedieť viac o rôznych druhoch Australopitheca, aby sme sa mohli rozhodnúť, ktorý z nich by bol najlepším kandidátom na nášho priameho predka,“ konštatuje Beaudetová.
Náš druh Homo sapiens sa prvýkrát objavil zhruba pred 300.000 rokmi, pripomína agentúra Reuters.
Druh, z ktorého pochádzala Little Foot, bol schopný chodiť úplne vzpriamene, ale mal vlastnosti naznačujúce, že stále liezol na stromy – zrejme tam spal, aby sa vyhol veľkým predátorom. Mal črty tváre gorily a silné ruky umožňujúce lezenie. Jeho nohy boli dlhšie ako jeho ruky, rovnako ako u moderných ľudí. Ide tak o najstaršieho dosiaľ poznaného hominina s touto charakteristikou.