Vedci: Cvičenie posilňuje starnúci mozog

Cvičenie môže zmeniť spôsob, akým kľúčové časti nášho mozgu komunikujú počas starnutia - zlepšuje sa tak myslenie a pamäť.

07.03.2021 06:00
cvičenie, fit lopta, fyzioterapeutka,senior, pohyb Foto:
Ilustračné foto.
debata

Zo štúdie, ktorá zahŕňala starších Afroameričanov, vyplýva, že neprepojené časti pamäťového centra mozgu začínajú interagovať komplexnejšie a zdravšie po pravidelnom cvičení, čím sa zlepšuje pamäťová funkcia.

Tieto zistenia rozširujú naše chápanie toho, aký vplyv má pohyb na myslenie, a tiež zdôrazňujú dôležitosť toho, aby sme zostali aktívni bez ohľadu na náš vek.

Myšlienka, že fyzická aktivita zlepšuje zdravie mozgu, je vlastne už dávno známa, pripomína server dnyuz.com. Experimenty zahŕňajúce zvieratá a ľudí ukazujú, že cvičenie zvyšuje počet neurónov v hipokampe, čo je nevyhnutné pre tvorbu a ukladanie spomienok, a zároveň zlepšuje myslenie. Pravidelná fyzická aktivita pomáha u starších ľudí spomaliť obvyklú stratu objemu mozgu, čo môže pomôcť zabrániť strate pamäti súvisiacej s vekom a prípadne znížiť riziko demencie.

Spáruje sa mozgová aktivita

Objavili sa aj dôkazy, že cvičenie môže zmeniť to, ako vzdialené časti mozgu medzi sebou komunikujú. Napríklad v štúdii z roku 2016 vedci pomocou magnetickej rezonancie zistili, že nespárované časti mozgu sa aktivujú v rovnakom čase medzi univerzitnými bežcami, ale už menej medzi sedavými študentmi. Táto spárovaná mozgová aktivita je považovaná za formu komunikácie, ktorá umožňuje častiam mozgu spolupracovať a zlepšovať myslenie napriek tomu, že nemajú fyzické spojenie. U bežcov synchronizované časti súviseli s pozornosťou, rozhodovaním a pracovnou pamäťou, čo naznačuje, že beh a fitness môžu prispievať k bystrejšiemu mysleniu.

Avšak títo študenti boli mladí a zdraví, čelili len malej bezprostrednej hrozbe straty pamäti. Málo sa vedelo o tom, či a ako cvičenie môže zmeniť komunikačné systémy v starších, opotrebovanejších mozgoch a aké účinky, ak vôbec nejaké, by takéto prepojenie malo na myslenie.

Takže v novej štúdii, ktorú zverejnili v časopise Neurobiology of Learning and Memory, chcel Mark Gluck, profesor neurovedy na Rutgersovej univerzite v Newarku spolu s kolegami vidieť, čo sa deje vo vnútri mozgov a myslí oveľa starších ľudí, ak začnú cvičiť.

Zaujímal sa najmä o ich mediálne spánkové laloky. Táto časť mozgu obsahuje hipokampus a je jadrom nášho pamäťového centra. Bohužiaľ, jeho vnútorné fungovanie sa často vekom začína zadrhávať, čo vedie k zhoršeniu myslenia a pamäti. Avšak Dr. Gluck mal ideu, že cvičenie by mohlo tento úpadok zmeniť.

Cvičiacim ľuďom fungoval mozog lepšie

Už dávnejšie viedol cvičebný experiment. V spolupráci s miestnymi cirkvami a komunitnými centrami našli spolu so spolupracovníkmi starších afroamerických mužov a ženy z oblasti Newarku, ktorí žili sedavým spôsobom života.

Dobrovoľníci, väčšinou vo veku okolo 60 rokov, navštívili laboratórium Dr. Glucka a nechali si vyšetriť zdravotný stav a kondíciu a podrobili sa aj kognitívnym testom. Niekoľko z nich tiež súhlasilo so skenom ich mozgovej aktivity.

Niektorí potom začali cvičiť, pokým iní žili ďalej sedavým spôsobom života. Na začiatku mali všetci podobne funkčnú pamäť aj kondíciu. Cvičiaca skupina potom navštevovala hodiny aerobiku dvakrát týždenne v kostole alebo komunitnom centre počas 20 týždňov.

Dr. Gluck spolu s ďalšími kolegami pozvali po experimente 34 dobrovoľníkov, ktorí sa už skôr podrobili skenu mozgu, aby ho podstúpili aj po experimente. Sedemnásť z nich medzičasom cvičilo, zvyšok nie. Členovia skupín si tiež zopakovali kognitívne testy.

Potom vedci začali porovnávať a rýchlo si všimli jemné rozdiely v tom, ako fungovali mozgy členov cvičiacej skupiny. Ich skeny ukázali viac synchronizovanej aktivity v ich mediálnych spánkových lalokoch ako u účastníkoch v „sedavej“ skupine, pričom táto aktivita bola dynamickejšia. Podľa Dr. Glucka to naznačuje akúsi mladistvú flexibilitu v mozgu. Mozgy cvičencov „flexibilne preskupovali svoje spojenia“ a to takým spôsobom, ktorým to mozgy účastníkov zo „sedavej“ skupiny neboli schopné napodobniť.

Tieto zmeny mali vplyv na myslenie a pamäť účastníkov. Cvičenci podali lepší výkon ako predtým na teste svojich schopností učiť sa, uchovávať informácie a logicky ich aplikovať v nových situáciách.

Štúdia sa týkala starších Afroameričanov, skupiny, ktorá nemusí byť reprezentatívna pre všetkých starnúcich ľudí. Napriek tomu sa zdá, že nervová flexibilita získaná cvičením niekoľkokrát týždenne vedie priamo k flexibilite pamäti, dodáva Dr. Gluck.

debata chyba
Viac na túto tému: #starnutie #cvičenie #mozog #zdravie #štúdia #pamäť #vedci #výskum #myslenie